Chyby, ktoré robíme a nevieme o nich
Povieme si niečo o základných chybách, ktoré robíme a nevieme o nich.
Motivácia
Motivácia v tom zmysle, že za všetkým čo chceme je nejaký dôvod. Chceme byť zdraví, lebo sme chorí, alebo chceme len schudnúť. Musíme počítať s tým, že raz nám tá motivácia dôjde. Ale, čo potom? Motivácia na začiatku je dobrá, čo sa týka zdravej stravy, ale nakoniec by sme mali prísť k správnej motivácii, ktorá nám vydrží celý život a nebudeme musieť hľadať žiadne dôvody. Tou správnou motiváciou bude uvedomenie, že jesť zdravo je správne a prirodzené. Ľudia roky jedli prirodzene. Za posledných 100 rokov sa nám do jedálnička dostali rafinované potraviny a dnes človek, ktorý sa zaoberá zdravou stravou je divný. Musíme mať dôvod. Dôvod, aby sme jedli prirodzene a to je zvrátené.
Prístup k potravinám.
K potravinám pristupujeme ako k tovaru. Je to pre nás hmota a vôbec si neuvedomujeme, že nám to tvorí život a že keď ju skonzumujeme, stane sa našou súčasťou.
Varenie a dochucovanie
My sme generáciou rozumu. Okrem rozumu poznáme ešte pocity a emócie, ktoré si zamieňame za srdce. My nevieme, čo to srdce je v skutočnosti. Srdce je ticho a kľud, v ktorom sa rozpustia všetky pocity a emócie. Pri varení a dochucovaní používame hlavne rozum. Vidieť to na receptoch, kde je presne napísané, aké ingrediencie do jedla idú a čoho koľko, až po presnú dĺžku varu. Ale to nebude nikdy to správne jedlo. Pretože tam chýba tá najdôležitejšia ingrediencia, ktorou je človek a jeho srdce. Preto nám jedlo od babky nikto tak neurobí ako babka, aj keď by ho varil rovnako podľa receptu. Ale k srdcu sa môžeme dopracovať. V rámci nášho zdravia to môže byť cez recepty, ktoré si budeme sami upravovať. Nemusíme pomery ingrediencií, ale dĺžku varenia, iné korenie a podobne. Ak tomu receptu uvoľníte hranice, bude chutiť stále inak. A postupne vám bude spätne uvoľňovať hranice vedomia, až vám nakoniec môže otvoriť aj srdce. Dnes máme pevne stanovené hranice. Ak ich niekto prekročí, reagujeme emóciami a pocitmi, ako je strach, hnev, nenávisť…. Ak by tam bolo srdce, tak sa objaví ticho a kľud a z toho postoja by sme to riešili. Nakoľko sú emócie a pocity spojené s rozumom, tak riešenie je tvrdé, ubližuje buď nám samým, alebo iným.
Pohľad sám na seba
Pohľad sám na seba je základ pre naše aktivity. Patríme do skupiny, ktorí o sebe veľmi nepremýšľajú. Môžeme sa stretnúť s dvomi prístupmi. S prehnanou starostlivosťou o seba, alebo s nezáujmom. Ani jeden prístup nie je správny. Tak, ako nie je správny žiadny extrém. Telo máme ako nástroj v tomto živote a je nám aj našim najbližším priateľom. Z toho vyplýva aj to, ako k nemu pristupovať. S úctou. Ak máte niekoho v úcte, tak sa budete snažiť mu neublížiť. A tak si vložím do úst len to, čo mi nebude ubližovať. Kým toto nezvládnete, tak to, že si dnes myslíte ako si niekoho vážite, v skutočnosti je to vaša ilúzia. Pozrite sa na správanie k sebe a k druhým ľuďom a nájdite si tam to, ako to je v skutočnosti.
Náhoda
My veľa udalostí označujeme za náhodné. Nie je to správne, lebo ak nám náhoda prinesie niečo ťažké, aj naše riešenie bude dlhé a ťažké. Hľadáme vinníka. Buď osobu, alebo systém. Ale náhody neexistujú. Všetko čo nám život prináša má svoj skrytý zmysel, ktorý nemusíme hľadať, lebo
veľakrát by sme na to neprišli. Stačí vedieť, že každá udalosť má zmysel. Po nás sa chce jediné. A to je zmena. Ak tie skúsenosti použije človek na zmenu, môže sa stať lepším človekom. Ak prejdeme skúsenosťou a nevyužijeme ju na zmenu, tak zahorkneme a časom nás to zomelie.
Chuť
Bez ohľadu na charakter stravy, všetci máme v sebe aktivovaný vzorec, že jedlo musí spĺňať naše predstavy o chuti a výzore. A tak, čo nám nechutí, ani nejeme. Musíme sa naučiť jesť podľa potrieb. Ide o to, naučiť sa jesť podľa potrieb, podľa charakteru dňa, ktorý vás čaká. Máte pred sebou ťažký deň? Podľa toho si urobte vaše jedlo. Jedlo plné zložitých cukrov. Potrebujete zrýchliť? Vaše jedlo musí obsahovať viac enzýmov. My máme v sebe veľký potenciál využitia energie, len ju musíme rozhýbať správnym smerom a to sa robí pomocou jedla.
Náš prístup k chorobám
Väčšina ľudí vníma chorobu ako niečo obťažujúce, čo do života ani nepatrí, napríklad trest. Vo všeobecnosti chorobu človek chápe ako niečo, čoho sa treba rýchlo zbaviť.
V skutočnosti má choroba viac kladov ako záporov. Minimálne nás spomalí, až zastaví a my máme čas vystúpiť z toho kolobehu života, ktorým sme pohltení. Skúste sa pýtať sami seba, či by ste sa takto, ako pri chorobe zastavili aj inokedy? Určite nie. Život nás nechá žiť aj roky nemeniacich sa a stále verí, že sa budeme meniť k lepšiemu a raz na to prídeme. Ale my tak bežíme životom, že sme do neho ponorení a zastaviť sa a popremýšľať o sebe, prehodnotiť si svoj život, vzťahy, prebrať si rebríček hodnôt, na to už nemáme čas. A väčšina ľudí od puberty považuje život stále za ťažší a ťažší. Život nám vo forme choroby dáva pomocníka na zastavenie sa a na zmenu. Ale my sme tak zahĺbení do svojho života, že sa choroby chceme zbaviť čo najskôr a vidíme v nej všetko, ale pomocníka od života určite nie. Ak sa chcete v živote niekde posunúť, tak od teraz by ste mali chorobu brať ako šancu na zmenu. Ak sa nás bude týkať nejaká choroba, akákoľvek, tak to musíte brať ako šancu na zmenu. Šancu, pozrieť sa na svoje nedostatky a na tom ako si v tom živote stojíme. Choroba nás vnútorne očisťuje nielen fyzicky, ale aj psychicky, či si to uvedomujeme, alebo nie. Takže od teraz premýšľajte o tom, ako sa zmeniť a nie ako sa zbaviť choroby. Buďte múdri, lebo múdry človek v chorobe nachádza silu ako naplno žiť a hlupák pociťuje v chorobe strach, že ho život opúšťa.
