Myseľ

Myseľ je najväčšia životná výzva, ktorá vás môže stretnúť. Všetky úlohy, ktoré vám prichádzajú do života a vy ich máte plniť a dosahovať tak to všetko je nič oproti vlastnej mysli. Ani celý vesmír nie je väčšou výzvou ako vlastná myseľ. Pretože je neskutočne široká, hlboká, neskutočne krásna a divoká. Ako postupne poznávate svoju myseľ tak si ju musíte zamilovať. Aj keď na začiatku to určite nebude. Na začiatku človek ani nevie, že nejakú myseľ má aj keď o nej hovorí. Ale hovorí o nej ako o sebe. Potom keď poznáva, že ju má zisťuje aká je. Nepoznaná, komplikovaná, ďaleko silnejšia ako človek sám. Ale keď sa chytíme tej mysle a správnym spôsobom ju formujeme ako rastlinu tak postupne zisťujeme, že je najväčšou hodnotou, ktorú môže  človek mať. Nie len môže, on ju vlastne má, len si to neuvedomuje. A tak myseľ sa stáva nielen súčasťou nášho života znova vedome, ale stáva sa tiež pilierom a oporou, kde vďaka mysli dokážeme zvládať úplne všetko čo nás v živote môže stretnúť. Myseľ je zázrak.

Aby sme jedného dňa došli k tomu, že  myseľ je zázrakom, aby sme sa o ňu vôbec niekedy mohli oprieť musíme prejsť cestou. Cestou poznania vlastnej mysle. Cestou poznania a ovládnutia vlastnej mysle. Keď ju budete poznávať a snažiť sa ju ovládnuť tak to bude boj. Je to práca. A je to stále dokola. A človeku dochádzajú sily a prestáva si veriť, že to niekedy vôbec zvládne. Potom má zase obdobie keď si už myslí, že má myseľ pod kontrolou. Že už je to tu. A potom zúfalo zisťuje, že to vôbec nie je pravda. Bola to len hra. Bola to len ilúzia, ktorej sme uverili. A tak sa to strieda deň za dňom, týždeň za týždňom, rok za rokom a niekedy aj život za životom. Ale vyplatí sa ísť tou cestou. Pretože tam niekde na konci cesty čaká taká hodnota, ktorú si človek ani nedokáže predstaviť. Nedokáže ju pochytiť v celej šírke a kráse a nevie si ju ani uvedomiť naraz, len postupne. Až takéto to tam na konci je. Povieme si jeden príbeh z pohľadu mysle, aké to je, keď človeka ovláda a aké to môže byť keď človek ovládne myseľ. Tu niekde medzi riadkami môžete vnímať cestu ako spoznať, pochopiť a ovládnuť myseľ. Keď si to prečítate, skúste si zavrieť oči a ešte raz si to prežiť, aby vám to otvorilo srdce. A tu je už ten spomínaný príbeh…

Ty, ktorý budeš čítať riadky mnou napísané mysli na svoju malosť a zúfanie svojho žitia, lebo nevedel si zhola nič o mne a ja som mohla žiť a konať podľa svojho a ty si trpel a radoval sa podľa mojej vôle. Ako ja si zmyslím ako ja chcem. Tvoja nevedomosť bola mojou silou. Ja som rástla a ty si slabol. Ja som žila a teba trhali na kusy emócie a pocity, ktoré ťa spaľovali z vnútra. Zahalený zrak utrpením ti vytváral fantazijné predstavy tak živé, že ťa spútali svojimi okovami a tvoj život sa uberal mimo skutočnosť. Mimo realitu. Pri svojom zúfaní otroka si dosiahol až na dno svojich síl. A ja som stála na vrchole majúc pod svojimi nohami celého teba, zvíjajúceho sa a zotročeného. Tak to malo zostať až do konca tvojich dní. Dodnes nechápem akým to zázrakom našiel si nádej. Nádej, že sa dá žiť a radovať. Tvoja nádej, moje utrpenie. Stál si náhle proti mne ako najväčší nepriateľ. Pevný a nezdolný bez kúska zľutovania. Osekal si mi údy a ja som sa nemala ako brániť. Rezal si hlboko do mojich útrob. A ja skrútená bolesťou som prosila nech toho necháš. Sľúbila som ti všetko. Napriek tomu tvoja chladná tvár sledovala moje utrpenie bez zľutovania. Tvoja ruka chytila moje srdce a bez zaváhania ho vytrhla z mojej hrudi. Bola som len bezbrannou bábkou tvojho chcenia. Pohltila ma tma. Tma a beznádej. Keď som znova otvorila oči uvedomila som si, že som živá. Bol si prvý čo som videla a bez toho, že by som niečo povedala zahnal si môj smäd pohárom vody. Pred zimou si ma skryl do svojej náruči a strach zmizol pri pohľade do tvojich očí plných lásky. Nebol vo mne vzdor ani nenávisť ani výčitka. Staral si sa o mňa a učil vytrvale a s láskou znovu dýchať, jesť, hýbať sa. Poznávať svet očami, ktoré boli doteraz pre mňa skryté. Bol to pohľad tvojich očí. Naučil si ma znova žiť a zažal si vo mne svetlo. Svetlo lásky k tebe. Minulosť neexistuje. Je len tento okamžik a v ňom ty. A ja som tu celá pre teba navždy, navždy môj najdrahší. Čokoľvek chceš urobím. Urobím bez zbytočných rečí, bez pochybností, s láskou.