Práca so zmyslami

Skutočný človek pracuje so svojimi zmyslami. Stojí pevne nohami na zemi, aby dohliadol čo najďalej a nič ho nezrazilo. Všetci máme päť zmyslov, ktoré sú nesmierne dôležité pre náš život. Opravdivý človek ich rozvíja správnym smerom.

CHUŤ

Pracujeme na svojej chuti cez jedálniček. Chuť sa rozvíja dvojakým spôsobom. Nevedome, alebo vedome. Nevedome rozvíja chuť kadekto. Nechá sa ovplyvniť rôznymi chemickými chuťami a potravinami, ktoré ich obsahujú. Vôbec nepremýšľa čo konzumuje. Chute sa veľmi úzko vyhrocujú, pretože dnes väčšine ľudí polievka bez bujónu nechutí. Niečo im v tom chýba. Polievka s bujónom je príliš obmedzená a špecifická. Tu sa tvoria odborníci len s jedným zameraním. Prezentujú sa ako niekto, ktorý vie viac ako ostatní. Je to vlastne primitív, ktorý o ostatnom nevie nič. Odbornosť sa tvorí v chuťových pohárikoch. Pri polievkach s bujónom je úzke zameranie jedným smerom, na glutamát.  Z človeka sa takto stáva v rámci chutí totálny primitív, ktorý nedokáže rozlíšiť kvalitnú chuť od nekvalitnej. Dokáže rozlíšiť len silnú chuť, od slabej chuti. Silná a slabá chuť nie je dôležitá. Dôležitá je kvalita. Presne, tak isto je to aj v živote. Nie je dôležité či žijete dlho alebo krátko, ale ako kvalitne dokážete život prežiť. To je dôležité. My sa zameriavame na chuť a snažíme sa, aby naše chuťové poháriky ochutnali to najčistejšie, najprirodzenejšie a celú škálu prírodných vecí, ktorá každá jedna chutí úplne inak. Ak si urobíte doma polievku so zeleninou, tak  okrem všeobecnej chuti zo soli, poprípade sójovej omáčky, keď zahryznete do mrkvy, cítite mrkvu, zahryznete do petržlenu a cítite petržlen. Keď si urobíte bujónovú polievku cítite, že do niečoho hryziete, ale chuť je stále rovnaká, pokiaľ nie je ešte nejako chemicky zvýraznená.

HMAT

Práca s hmatom je práca so svojím telom. Máme niekoľko možností. Ako prvá je fyzická aktivita, ktorá je nevyhnutne dôležitá, aby všetko fungovalo ako má. Jedálničkom sa dostanete do troch štvrtín vášho zdravia, ale bez fyzickej aktivity nemôžete dosiahnuť plné zdravie. Fyzická aktivita má svoje rozdiely. Môžete sa zamerať na silu, alebo vytrvalosť. V oboch prípadoch tam musí byť radosť, pretože to robíte pre seba a musíte si z toho urobiť hru. Hlavne ten typ človeka, ktorému fyzická aktivita nič nehovorí. Ak ste trochu agresívni sami v sebe, tak keď beháte na bežiacom páse, alebo dvíhate činky, musíte si predstaviť, že bojujete o život. Nezdvihnete, umriete. Nezabehnete, umriete. Ak máte potrebu niekoho v živote dusiť, tak neexistuje ideálnejší človek ako vy sami, koho môžete dusiť pri behu a dvíhaní činiek. Urobte si z toho hru, podľa vášho charakteru. V posilňovni máte na to priestor. Druhá možnosť ako posilňovať hmat, je oblečenie. Ide hlavne o striedanie štýlov. Na šport, bežné žitie, do spoločnosti, na výlet. Niekedy máte chuť na agresívnejšie oblečenie, niekedy na jemnejšie. Dôležité je, aj vedieť sa zladiť s partnerom, s partnerkou. A to farebne, alebo rovnakým materiálom, poprípade štýlom. Musíte sa naučiť prispôsobovať svojej nálade, okolnostiam, partnerke. Tým všetkým budete rozvíjať hmat a budete tzv. citlivejší.

SLUCH

Práca so sluchom je práca na svojich prejavoch. Patrí sem pohyb, postoj a reč. Je to otázka kultivovanosti. Ak, na tom nepracujeme vedome, tento zmysel sa časom rozpadá. Potom počujete len to čo chcete, ostatné nepočujete. Vytvára vám to problémy v živote. Pohyb by mal byť tiež kultivovaný. Keď odchádzate z domu, nemôžete byť šedým tieňom, ktorý stretávate na ulici. Musíte byť osobnosťou. Osobnosť sa pozerá dopredu, nie pod nohy. My chceme vedieť, čo nás stretne v živote. Ak si chcete rozvinúť tento zmysel, tak bez pozerania sa dopredu, do diaľky, to nepôjde. Samozrejme, cestou po schodoch treba kontrolovať aj kde stúpate, aby ste nespadli. Ak zapichnete oči smerom dolu, pôsobíte zmätene. Takto, ťažko stretnete niekoho zaujímavého, alebo sa ťažko niečomu vyhnete. Ukazujete, že váš život nie je pod kontrolou, že sa horko- ťažko držíte na nohách. Aj pri sedení, musíte pôsobiť kultivovane. Ak ste doteraz pri sede vyzerali a pôsobili zrútene, tak je potrebné naučiť sa uvoľňovať telo v iných polohách. Inak, vás telo prinúti, aby ste ho uvoľňovali ako ono chce. Zrútene, čo nepôsobí dobre. Poukazuje na váš život, nehľadiac na to, že sa usmievate a hovoríte, akí ste šťastní. Zmysly nás stále prezradia. Nemyslite si, že rozhovor s psychológom vám pomôže. Vám sa iba uľaví. Jediné, čo vám pomôže je zmena. Väčšinou nevieme aká a tak počujeme, že si to tak nemáme brať, že sa to týka väčšiny ľudí, že musíte žiť ďalej, ale to všetko viete. My potrebujeme zmenu. Ak sa vám rúca život, rúcate sa aj vy, telom, čo spätne ovplyvňuje psychiku a dostávate sa do samozosilujúcej slučky. Ak chcete zmenu, pozrite sa na prejav šťastného človeka. Sedí šťastne, poskočí si, usmeje sa. To je návod. Ak to budete robiť, budete v rozpore s tým, čo prežívate. Ten rozpor je energia. Je to napätie, ktoré ak vydržíte vyjadrovať, nehľadiac na to čo prežívate,  tak osud sa musí zmeniť aj keby nechcel. Reč je nesmierne dôležitá. Ak žije človek nevedome, tak aj reč má svoj vývoj deštrukčný. Buď sa zrýchľuje a ľudia, ktorí vás nepoznajú, vám nebudú všetko rozumieť. Alebo začnete prehĺtať začiatky či konce slov a človek oproti vám sa stráca vo vašich myšlienkach, ktoré sú vlastne vyjadrené na polovicu. Potom sa divíte, že vám nikto nerozumie, alebo že vás nikto nepočúva. Alebo ste sa naučili preťahovať slová. Vaše okolie je na to zvyknuté a vy si to nevšimnete. Ak človek nebude pracovať na svojej reči, komplikuje si život. Pozrite si niekedy reality show. Po určitom čase, keď si zvyknú aktéri na kamery a opadne stres, ich kultivovanosť sa mení na ich prirodzenosť a vidíte, že to bolo len hranie sa na kultivovanosť. Tak isto budete reagovať aj vy, keď budete pod tlakom, alebo pred cudzími ľuďmi. Musíme si vybudovať pevné miesto v spoločnosti, pretože s ľuďmi sa stretávame či chceme, či nie. A buď tam kultivovanosť bude a vy budete dosahovať ciele, alebo sa stanete outsiderom života.

ZRAK

Zrak ako vzdelanie. Vzdelanie praktické. Niektorými školami ste museli prejsť, aby ste boli tam, kde ste. No, tým by to končiť nemalo. Život je jedna veľká škola a berte to doslova. Akonáhle sa prestanete učiť vo svojom živote, nastáva opačný proces. Budete strácať inteligenciu. Nedokážete si ju udržať a začnete byť primitívni. Musíte sa naučiť vstúpiť do života a odtrhnúť si svoj kus života, ktorý je pripravený pre každého z nás. A buď si ho zoberiete, alebo budete nadávať na tých, čo si ho zobrali. Vzdelanie musí byť rozšírené, nie odborné. Malo by byť o živote, o rôznych aspektoch života, ktoré nám vytvárajú mozaiku života a my ho dokážeme pochopiť, o čom vlastne je.

ČUCH

Práca na čuchu je práca cez emócie a pocity. Otupujeme si ho sami tým, že pocity a emócie neprejavujeme. Zároveň nám ich otupujú aj ľudia okolo, pretože ich neprejavujú a my si nedokážeme uvedomiť, čo sa v nich deje. Doslova to nedokážeme vycítiť. Predstavme si ideál, že dokážete prejaviť to, čo cítite. Stretnete sa s niekým a riešite problém. Mračí sa, snaží sa ten problém nejakým spôsobom vyriešiť, ale žiadna emócia z neho nejde. Neprejavuje ich, len rieši problém. Tak sa zastavíte a začnete čuchať. Chcete vycítiť, čo sa v ňom deje, ale neviete to. Tak ho zastavíte, a keďže sa neprejavuje emočne, tak sa opýtate, čo sa v ňom deje. Síce vzdychá, mračí sa, ale nič necíti. Učíte toho človeka cítiť. Neponoríte sa do toho problému, lebo popri riešení, pozorujete aj toho človeka. Ste citlivejší. A to je nesmierne dôležité. Keď na niekoho niečo váľate a on sa neprejavuje a vy budete necitliví, tak si nevšimnete, že ten človek pred vami sa vo vnútri rúca. Vy, vaše ego, chce niečo riešiť a nevidí a nezaujíma ho, ako sa ten človek cíti a bude cítiť. Výsledkom bude, že tie vzťahy ochladnú, rozbijú sa a život bude ako púšť. Preto sa učíme prejaviť pocity a pozorovať aj druhého či ich prejavuje a zastavíme ten príval slov. Môžete sa naučiť skutočne komunikovať a nie sa prebíjať argumentami, tlačiť na niekoho, poprípade útočiť.