Buď lepší máš na to

Naším prekliatím sú rodinné vzorce,  vtlačené do našej mysle v detstve. Vyslobodiť nás môže len naša vôľa a prehliadnutie stavu, v ktorom sa nachádzame. Spoznáme správne načasovanie svojich plánov, realizáciu myšlienok a načasovanie formovania osobnosti. Zložíme si spolu mozaiku života, ktorá bude dávať zmysel.

V detstve sa od najbližích ľudí naučíme, ako používať jazyk, rozum a začneme chodiť do školy. Ale keď skončíme školu, tak nás už nikto nenúti do učenia a do zmien. Každý si vydýchne a ak nie je donútený ďalej študovať a učiť sa, prestáva na sebe pracovať. K zmene napriek tomu bude dochádzať, lebo nič nezostáva rovnaké. Najprv vyčerpáme plody, ktoré sme nazbierali počas obdobia učenia a potom začne dochádzať postupne k deštrukcii. Časom začne mať človek dojem, že predtým bol šťastnejší, viac sa smial, kým teraz je všetko problém a človeku pripadá, že sa má horšie.

A pritom logika nám hovorí, že človek, ktorý má za sebou podobné skúsenosti, ktorými v živote znova  prechádza,  by ich mal časom prežívať ľahšie, mal by sa vedieť s nimi vyrovnať rýchlejšie a lepšie. V živote to však také bežné nie je. Starší ľudia majú skôr dojem, že situácie, ktoré už raz prežili a znova sa im opakujú, prežívajú teraz horšie.

Buď lepší predpokladá zmenu,  a to samých seba. A máš na to, znamená, že máme dostatok sily, lebo pre zmenu sme sa narodili. Záleží však na nás, koľko si na seba naložíme. Nestačí len túžba, treba na sebe pracovať. Ak len túžime a naše túžby sa nenaplňujú, začneme si všímať aj veci, ktoré sme si predtým nevšímali. Zdá sa nám, že všetko ide proti nám, a viníme z toho ľudí okolo seba, alebo to zvalíme na zlý systém. Takto dopadne väčšina ľudí, ak sa snažia o zmenu bez toho, aby pracovali na sebe a vedome sa menili. A nemyslite si, že až sa okolo vás vytvoria lepšie podmienky, tak automaticky budete lepšími ľuďmi.