Jeden môže všetko zmeniť

V každom človeku je neuveriteľná sila. Drieme hlboko v našom vnútri a čaká na prebudenie a nasmerovanie. Svoju silu trieštime predstavami, ktoré sú mimo reality nášho života. Upnutím sa na ľudí, alebo vecí, ktoré sa menia a my sa s tým nedokážeme zmieriť. Nemáme vlastný pohľad na život a svet okolo. Môžeme si však usporiadať vlastné vnútro, zamerať pozornosť na to dôležité a podstatné a prebudiť v sebe silu Titánov. Pozrieme sa na predstavy, podľa ktorých žijeme naše životy a ktoré nás vytrhávajú z reality. Lebo aj keď niečo malé získame na základe predstáv tak to neprinesie požadovanú hodnotu a dlho to v našom živote aj tak neostane. Zmeňme seba a  zmeníme všetko…..

Sme ľudia takého zvláštneho typu, vyvinuli sme sa do zvláštneho stavu, kedy vieme, aké sú planéty, čo sa na nich nachádza, dokážeme si spočítať let komét, popísať rôzne deje.  Ale na druhej strane sa nevyznávame vo svojom vlastnom živote.  Sme zmätení pri bežných situáciách, ktoré sa nám dejú v živote. Ale aj cez to je v hlboko v nás nejaká sila, ktorá dokáže všetko zmeniť. Ale prečo väčšina z nás žije taký život, ktorý je pre nás neuspokojivý? Prečo  by nemohol byť lepší? Viete ono je to tak, že my sa nevyznáme sami v sebe a nejde o popísanie mozgu ako funguje, či to budeme vedieť, či si to budeme pamätať, lebo to nám nepomôže byť v reálnom živote šťastnejší. Ak sa chcete dostať z tej úrovne v ktorej ste  do úrovne vyššej šťastnejšej, musíte sa naučiť žiť v realite. 

Na jednej strane je predstava, podľa ktorej my žijeme svoje životy a na druhej strane je realita, podľa ktorej by sme mali žiť. Prečo nemôžeme žiť podľa našich predstáv? Pretože sú mimo reality a naše predstavy nás od reality vytrhávajú. A kde tie predstavy berú silu? Dávame ju im my tým, že na ne myslíme a podporujeme ich. Zmyslom života je nájsť si v realite svoje miesto a venovať tomu svoju energiu. V živote síce aj podľa svojich predstáv môžete niečo získať, ale skôr alebo neskôr sa ukáže, že to nemalo svoju hodnotu. Úspechy na základe našich predstáv sú len krátkodobé. Aj keď nás to môže uspokojiť, skôr či neskôr príde realita a tá vám ukáže, že to nemalo hodnotu a dlho to vo vašom živote nezostane. 

Pozrime sa na naše najčastejšie predstavy:

Čo získam a čo dosiahnem, mi navždy zostane.

Je to  forma predstavy o ktorej si ani nemusíme hovoriť, lebo náš život nám sám ukazuje, že my podľa tejto predstavy stále fungujeme. Komu by napadlo, že keď niečo získame, alebo dosiahneme či už postavenie, alebo si kúpime nejakú vec, že o to môžeme prísť. Keď to získavame, tak nám  to ani nenapadne,  potom  príde fáza, že vám to napadne, ale snažíte si to zaistiť tak, aby ste o to neprišli (alarm, poistenie). Ak máte toto zmýšľanie, tak evidentne fungujete podľa tejto predstavy. Jediný koniec vidíme v tom, že my ten predmet, to postavenie  sami  opustíme z našej vôle. To je jediné prípustné, jediné, čo si pripúšťame. To je veľký problém, lebo  život nám ukáže, že nič nemá trvalú hodnotu. My v tomto vzorci fungujeme aj v iných úrovniach a ani nám to nenapadne.  Život nám ukáže  napríklad, že prídeme o postavenie rodiča vo chvíli, keď nám dieťa vyrastie a stane sa z neho dospelý človek. V niektorých rodinách sú aj dospelé deti vnímané stále ako deti. Niektoré deti to však  neznesú a vzoprú sa vám. Buď si to ako rodičia uvedomíte a zmeníte svoju úlohu rodiča na novú, alebo sa rozhádate. Keď si kúpite novú TV rozmýšľate o tom, že o ňu môžete prísť? Život vám môže ukázať, že sa vám pokazí, alebo vám TV niekto zoberie. Žiť podľa predstáv a je jedno či už o nej vieme, alebo nevieme, alebo sú podvedomé, znamená žiť tragicky a väčšinou sa s tým ťažko vyrovnávame. Treba žiť podľa reality a to je: O všetko môžeme v okamihu prísť.

 Ak sa budete držať reality, budeme  si to uvedomovať, tak dáme tomu čo máme dnes hodnotu. Ak si kúpite ten TV, zaplatili ste za neho, má pre vás hodnotu. Na začiatku si ho veľmi vážite, ale po rokoch sa o neho nestaráte. Ale dokedy vám slúži má stále tú istú hodnotu, len vy ste na to zabudli. A kde sa tá hodnota stratila? My si myslíme, že TV budeme mať stále, dokedy ho nevymeníme. A hodnota sa objaví až v momente,  keď o neho prídeme, alebo sa nám pokazí, a my sme s tým nerátali. Ak ste s tým nerátali, napríklad, že vám ho dieťa pokazí, alebo rozbije tak zrazu má pre vás tá TV hodnotu a vy sa naštvete na to dieťa.  Ale čo má väčšiu hodnotu? Dieťa alebo TV. Samozrejme , že dieťa, ale v tom momente TV.

Hodnotu dieťaťu dáte až vtedy, keď ho dlho nevidíte. Naučili sme sa veci a ľudí vnímať ako súčasť našej domácnosti. V dome máte nejaký rituál napríklad pustíte si rádio, TV,  lebo  nechcete byť v tichu ale nevšímate si to. Alebo s niekým žijete, jeden je v kuchyni, druhý je v obývačke, viete o ňom, že tam je a to vám stačí. Tiež si ho nevšímate. Keby ste sa nad tým zamysleli tak nie je rozdiel medzi TV, rádiom, partnerom. Ten človek nám začne chýbať až vtedy, keď o neho prídeme. A čo nám to všetko ukazuje? Že žijeme totálne bez hodnôt. Ale kým nebudeme do života vedome vkladať hodnoty, dovtedy nebudeme žiť šťastný život. Ľudia sa snažia celý život plniť svoje predstavy, ale ak ľudia nežijú v realite a nedávajú hodnotu veciam a ľuďom, tak sú mimo. Realita nášho života ukazuje, že rebríček našich hodnôt občas vytiahneme, ale skoro nikdy podľa nich nežijeme.

 Každý človek, ktorý je súčasťou našej domácnosti, nie je predmetom, ale nadhodnotou nášho života a to by sme si mali denne pripomínať. 

Moje vzťahy sú trvalé

Väčšina z nás ide do vzťahu s optimizmom, že ten ktorého sme si vybrali nás nikdy neopusti, ale časom zistíme, že to bola predstava a realita je niekde inde. Myšlienka vychádzajúca z reality je: Moje vzťahy sú premenlivé. Ich trvalosť sa nedá zabezpečiť ani predmanželskou zmluvou. Vzťahy sú premenlivé, kde po prvotnej zamilovanosti, prechádzame do vzájomného zladenia a nakoniec sa naše vzťahy stanú zvykom. A len vo fáze zamilovanosti si uvedomujeme hodnotu toho druhého. Potom už bojujeme o moc, snažíme sa o dominanciu. Z tohto boja  vyjde len jeden víťaz. A z tohto sa dostaneme do fázy zvyku, kde  berieme všetko automaticky, že ten vedľa nás zaspáva, vstáva, nosí peniaze, že chodíme spolu na dovolenku a pod. V  štádiu budovania zvykov, čo je obdobie cca prvých 3rokov postupne strácame hodnotu vzťahu a je to viditeľné. Náznaky, že žijeme v predstavách si môžeme všimnúť vo vzájomnej komunikácii. Už sa neoslovujeme menom, nedržíme sa za ruky, milujem ťa sme si povedali naposledy na svadbe. Toto všetko by malo byť súčasťou každého dňa. Ak nebudú tak   potom väčšinou prichádzajú šoky, kde sa nám ten druhý odcudzuje, niekedy vidíme ten priebeh, inokedy nie. Väčšinou to má dlhodobý vývoj, väčšinou sa to týka žien, ktoré si stále myslia, že to bude dobré, že sa to samo urobí. Ženy poväčšine uprednostňujú deti, muži zase prácu aj keď to nemusí byť pravidlo. Ak žijem podľa tejto predstavy tak sme mimo reality a treba použiť rozum. Na vzťahoch musíme pracovať neustále, lebo deti raz vyrastú a budú si žiť svoj život a my ostaneme sami s partnerom. Ale keďže sme na vzťahu nepracovali tak keď deti odídu cítime prázdno. Vzťah s partnerom nám už nič nehovorí a tak nútime naše deti, aby mali vnúčatá, aby sme sa mali komu zase venovať a aby sme zase cítili život. Alebo si nájdeme iné záľuby. A to je preto, že žijeme v predstave, že vzťahy sú trvalé a teda na nich netreba vôbec pracovať. A dostávame sa do zeme chladu a mrazu, kde len spomíname na to, aké to bolo na začiatku. Ľudia, ktorí majú aktívny vzťah, ktoré pracujú na vzťahoch denne, majú kvalitný vzťah, cítia sa šťastnejšie a nemusia mať vyriešené ani také veci ako sú napríklad financie. Na druhej strane ľudia v blahobyte, ak nemajú vyriešené vzťahy tak sa necítia šťastní.

Ak si dnes s niekým ľahnete do postele a zajtra sa pri ňom zobudíte ešte neznamená, že to bude stále. Tajomstvá majú všetci aj takí, ktorí si myslia, že žijú otvorene a žiadne tajomstvá nemajú. Ide o takých ľudí, ktorí sa ešte nedostali na hranu a neodkryli sa ich slabosti. Každý sa môže zo dňa na deň zmeniť a to aj ľudia, o ktorých si myslíme, že nejakí sú a nebudú nikdy iní, len takí ako mi ich poznáme. Stačí, aby sa udiala určitá udalosť, ktorá môže zapríčiniť taký zlom v živote, ktorý spôsobí zásadnú zmenu.

Nesmiete dopustiť, aby sa ten druhý stal len súčasťou vašej domácnosti. Väčšinu párov drží aj po 10 rokov pospolu, ale je to len zvyk. A to je tragédia. Tieto hodnoty sú taká sila, ktorá vás môže katapultovať do najvyšších úrovní života. Každý má rôzne predstavy o šťastnom živote, len to má jednu chybu a to, že my chceme, aby sa všetko okolo nás zmenilo. Ale  jediná možnosť ako šťastie nejako získať, je obrátiť sa sám na seba dať hodnotu veciam a ľuďom okolo seba a žiť v realite. Lebo inak nás realita skôr či neskôr počká a  my ostaneme zmätení.

Dá sa žiť šťastne a bez problémov celý život

My si myslíme, že raz všetko vyriešime a od toho momentu budeme žiť šťastne a bez problémov. Ak žijete podľa tejto predstavy tak vás to neuveriteľne oslabuje, lebo je to predstava, ktorá nie je duálna a my žijeme v duálnom svete. Vždy tu bude prítomné šťastie aj utrpenie. Nejde o to, aby ste sa nesnažili žiť šťastnejšie, ale aby ste žili viac šťastne. Lebo raz za čas do nášho života zasiahne aj niečo nepríjemné. Preto je potrebné, aby sme dali hodnotu tomu, čo pre nás znamená šťastie a keď príde utrpenie tak si mohli pripomenúť, že život nie je len o utrpení. Veľa ľudí, ktorých postretne nejaký životný úder tak môžu doslova starnúť zo dňa na deň a poväčšine sú to takí ľudia, ktorí žijú podľa tejto predstavy a životné rany z nich doslova vyciciavajú životnú energiu. Problém je v tom, že sa v živote zameriavajú na veľké veci, tam dávajú hodnotu, že im niekto poďakuje za službu, za finančnú pomoc, za darček, blahoželanie k narodeninám, k sviatkom… Ale život o tom nie je. Toto sú veci, ktoré sa nedejú denne a tým, že sa sústredíme len na veľké veci stávame sa ich otrokmi, ale nikto z vonku nás nemôže  naplniť. My väčšinu roka trpíme a očakávame to dobré. Ak chceme žiť šťastne musíme sa držať reality a dávať hodnotu tým drobnostiam, ktorých sú desiatky denne, lebo o nich je život. Len ich musíme vyhľadávať. My na to nie sme zvyknutí a keď sa nejaká drobnosť objaví tak z nej uspokojenie necítime. Ale to je len naučené. Svieti slnko? Super, môžete sa z toho tešiť. Prší? Super, tešte sa, lebo bez toho by  nič nevyrástlo. Ak sa budete sústrediť len na tie veľké veci, tak budete väčšinou nespokojní, lebo tie veľké veci sú raz za čas a po väčšinu roka budete nespokojní. Ak sa zamyslíte nad svojím životom tak váš život môže byť plný radosti a šťastných chvíľ a to aj v prípade, že sa niečím trápite.

Nikdy nezomrieme

Všetci vieme, že raz budeme musieť zomrieť. Ale ako vyzerá náš život? Vyzerá tak ako keby sme nemali nikdy zomrieť. Ako vám dlho trvá než sa s niekým pohádate a koľko vám trvá keď začnete zase so sebou komunikovať? Ak veľmi dlho, tak žijete podľa tejto predstavy, že je dostatok času na to, než sa to vyrieši a preto ho necháte v tom vydusiť. Ak nám niekto zomrie, hlavne po ťažkej chorobe, tak pre toho druhého je to vyslobodenie. My žijeme podľa predstavy, že toho druhého milujeme a preto nám bude chýbať. Ale ak sa pozrieme reálne na tú situáciu tak sebeckí sme my, lebo neberieme do úvahy, že každý z nás niekedy zomrie. Namiesto toho, aby sa nám uľavilo, že ten druhý už nemusí trpieť a my s ním hlavne keď sme sa na to museli denne pozerať, tak sebecky hovoríme ako sme ho milovali a ako nám chýba. Ale, keď sa nad sebou zamyslíme, nešetrili sme tú lásku? Možno by sme teraz nehorekovali, že ju teraz nemôžeme prejaviť. Preto je nesmierne dôležité hovoriť si veci hneď, aj keď sa hádate, kričíte na seba, aj tak mu musíte dať lásku, minimálne si to v sebe uvedomovať, že toho človeka vlastne milujem, lebo nikdy nemôžeme vedieť kedy ten deň príde. Inak robíme najväčšie chyby, ktoré veľmi ľutujeme. Namiesto toho, aby sme žili ľahšie, tak viac trpíme, obávame sa, namiesto toho, aby sme sa radovali.

Zostanem rovnaký, ale život bude lepší

Ľudia sa snažia získavať informácie o živote, snažia sa vo svojom živote všetko zmeniť len zabúdajú, že to tak nefunguje. Jediné čo musia zmeniť sú oni sami. Človek si povie, nejem konzumnú stravu, nechodím do krčmy, nečítam bulvár a pod. Ale to ešte neznamená, že sa zmenil človek sám. Jediné čo zmenil je predmet záujmu. Z pohľadu života žiadna zmena. Charakter človeka ostáva ten istý, vzorec myslenia ostáva ten istý, takže žiadna zmena. Život nemôže mať lepší, lebo nedošlo k zmene charakteru. Ak ste už na zdravej strave a vzorec myslenia sa nezmenil, tak predtým ste sa báli všeličoho, dnes sa bojíte zjesť niečo nezdravé, aby vás to náhodou nezabilo.  Človek nevie postrehnúť svoj charakter. Ak sa ľudia snažia posúvať v duchovnej úrovni tak predtým to boli svetské vtipy, dnes sú duchovné, ale rovnako agresívne. Vtipy môžeme hovoriť, je to super, len by mali byť jemnejšie a nikoho by nemali urážať. Ak človek ťažko premýšľa tak niektoré veci by mal nechať tak. Realita je neustála zmena samého seba, lebo navonok sa mení všetko samé o sebe. Nemôžete ovplyvniť počasie, noc, deň. Niektoré veci môžete ovplyvniť, ale len dočasne. Pochybujte o svojom charaktere, lebo iba pochybnosť vás môže priviesť k zmene samého seba.

Lipnutie na našich predstavách.

Na čom lipneme? Lipneme na ľuďoch. Láska má hodnotu, lipnutie žiadnu hodnotu nemá. A aký je v tom rozdiel? Láska je v tom, že ak ten druhý človek má pre vás najväčšiu hodnotu vo vašom živote, tak vás nemôže obťažovať, aby sme mu hovorili každý deň, že ho máme radi, aby sme mu dali pusu, povedali, že ho milujeme, pohladili. Len na to nie sme naučení.

Keď lipneme na tom druhom človeku tak namiesto týchto každodenných pozorností a vnímaní toho druhého hovoríme, alebo si myslíme čo si bez teba počnem, alebo nemôžem bez teba žiť. Možno doteraz ste si mysleli, aký to je vysoký level vyznať niekomu lásku týmto spôsobom, alebo keď vám niekto takéto veci hovoril. Ale to nie je hodnota, to je vnútorné zrútenie. Lebo predtým, keď ste sa nepoznali ste bez neho dokázali žiť a teraz to nedokážete? Toto je to lipnutie. Toto je tá naučená predstava o láske. Človek, ktorý je plne sebestačný vlastne nikoho nepotrebuje a napriek tomu chce s vami žiť. A to je ono, to je tá láska, lebo on sa chce s vami podeliť o svoj život, to je tá hodnota. Ak je niekto zúfalec, má v sebe prázdno a chce ho zaplniť niekým. žiadnu hodnotu v sebe nemá.

Lipneme aj na chutiach a na vzhľade potravín. Ak zmeníme jedálničiek z komerčnej stravy na zdravú stravu, tak to čo jeme nám zrazu nechutí a nevonia a potom máme problém sa udržať na zdravej strave. A ako sa to dá zmeniť? Musíme zmeniť svoj charakter a zamerať sa na hodnoty v bežnom praktickom živote. Základným meradlom v potravinách musí byť obsah živín. Ďalším základným meradlom je praktickosť informácii v našom každodennom živote a potom zistíte, že väčšina informácii, ktoré počúvate, čítate sú síce možno zaujímavé, ale vlastne sú vám na nič, lebo ich nedokážete využiť v živote .

A na záver malý návod na smerovanie do reality.

7 krokov, ktoré by mal urobiť človek, aby svoju životnú silu netrieštil do svojich predstáv, ale smeroval do reality.

1. Uvedomenie si, že nežijem v realite. 
2. Zmena postoja samého k sebe. 
3. Vnútorná zmena.
4. Pridanie hodnôt do vlastného života.
5. Pridaná hodnota . V živote môžete mať viac, ale musíte sa opýtať, čo preto robím? 
6. Naše vzťahy môžu byť lepšie. A to buď s tým človekom, ktorý je teraz pri mne, alebo aj s niekým iným. Len sa nesmiete držať predstavy, že to bude len a len s tým človekom, ktorý je pri vás. Máme rôzne fázy zretia. 
7. Môžeme si užiť a radovať sa viac.