My a život
Možno vám napadla niekedy myšlienka, čo môžeme urobiť pre život. Či stačí poďakovať, alebo to je málo? Alebo urobiť nejaký čin, ktorým by sme uľavili svojmu svedomiu? Nie. Neexistuje nič, čo by sme životu dali. Čo nám teda zostáva? V prvom rade si uvedomiť, že život má nás a nie my jeho. Bol tu pred nami a bude tu aj po nás. Ale môže v nás vyrásť záväzok, že svoj život nepremárnime, že sa budeme snažiť robiť to, čo dokážeme, to najsprávnejšie na čo pomyslíme. Ak zakopneme, vyriešime to tak, aby to nebolelo nás ani ostatných, a že budeme každý náš krok viesť lepším smerom. Život nám každé ráno pri zobudení daruje ďalšie nadýchnutie, daruje nám hodnotu života. Nádych nám dáva ďalších pár sekúnd žitia. Ak by sa to teraz zastavilo, tak tu nebudeme. Život by z nášho tela vyprchal a žil by ďalej niekde inde.
Pocity a emócie sú kamene v našich myšlienkach, hlavne ak sa neplnia. Berú myšlienkam krídla, ťahajú ich k zemi, topia ich. A tak občas môžem sedieť a smiať sa svojim plánom, lebo život neplánuje, život vie. Život tu bude aj po mne, tak prečo sa snažím byť múdrejší ako on, prečo sa potom rúcam keď mi plány nevychádzajú? Ako som pyšný, ja človek, oproti životu. Ja človek, ktorý som len zrnkom piesku, kvapkou na vlne v mori. A tak večer keď zaspávam, životu by mala patriť posledná myšlienka. Myšlienka odovzdania, lebo až zaspím, nebudem o sebe vedieť. Moje túžby, tak žhavé cez deň sa uzatvoria a cez noc tu nebudem pre nikoho, dokonca ani sám pre seba. Budem v snovom svete, ktorý je plný ako náš reálny, ale predsa iný. A zaspávam s vedomím, že sa ráno znova zobudím. Tak verím životu napriek tomu, že ja človek, mu nemám čo dať. Ba naopak, niekedy ho zatracujem, nadávam na neho aký je a predsa mi moje bytie ani o sekundu neskráti. Tomu sa hovorí skutočná vernosť a láska. Nie je dôležité, čo človek urobí, jeho život tu bude v plnosti bez ohľadu na to, či bude človek zlý alebo dobrý. Taký je život a takí sme my. Sme chudobní. Nemáme nič a máme všetko. Čo v živote získame je len pozlátko, len pochybná hodnota, ale pre život mizivá. Hodnotu života nevnímame a tak ju prenášame na ľudí, postavenie, majetok a podobne. Pre samotný život nemá toto všetko zmysel. Pre život má hodnotu to, ako si ho všímame, ako prekonávame prekážky a akým smerom ideme. A tak sa opäť ráno zobúdzame, s o niečo viac otvoreným srdcom, aj keď si to pod tiažou pocitov a emócií neuvedomujeme.
