Premena človeka silou prírody
Životné zmeny sú pre človeka nevyhnutnosťou. Ak sa nemeníme, trpíme fyzicky alebo psychicky. Ak sa pokúsime o zmenu, väčšinou sa nám veľmi nedarí. Prečo? Nie je to nedostatkom vôle a ani tým, že sa to týka všetkých, okrem nás. Pýtajme sa sami seba. Máme plán? Vieme dôvod? Vieme ako na to? Väčšinou nie. Preto naše pokusy končia viac nezdarom ako dosiahnutím cieľa. Každý z nás v srdci cíti, že život by mal byť lepší a radostnejší. Aby sme boli k realizácii bližšie ako kedykoľvek predtým, povieme si, ako na to.
Premena v prírode je jednoduchá. U človeka ťažká. Človek, aby sa zmenil na zdravšieho a lepšieho, musí vykoreniť zo svojho života niečo staré. Ale, to staré je vybudované postupne: chute, závislosti, charakter, pocity, emócie. Je to osvedčené, je to železná košeľa a meniť to, je pre človeka príliš ťažké. Snažíme sa o to, ale nakoniec k týmto zmenám dochádza len pomaly a len zriedka. Myseľ by chcela, ale to čo jeme, výber potravín a vôbec celý život, ktorý žijeme, je tak akosi pozadu. A my tradične po prázdninách začíname nejakým plánom, aby sme boli zdravší a radostnejší.
Základnou chybou, ktorú často robíme, keď chceme byť zdravší je, že sa hneď vrhneme na potraviny. Ale, ak chceme prísť k zdraviu a mať šťastnejší život, tak musíme začínať so zmenou charakteru a nie so zmenou potravín. K starej osobnosti patria totiž staré choroby, starosti a pod. A stará osobnosť nemá prístup do novej úrovne života. Je to prípad, keď sa snažíme, ale stále nás to vracia naspäť. Ak sa chceme dostať do lepšej úrovne života, musíme najprv myslieť na zmenu osobnosti. Stará osobnosť má staré chute, ktoré sa jej budú držať a vy budete s nimi stále bojovať. Tento boj nemôžete nikdy vyhrať. Na určitý čas, možno áno. No, z neustáleho potláčania budete vyčerpaní. Preto ako prvé, budeme meniť osobnosť.
Plán A – zmena charakteru
Musíme si uvedomiť, že síce chceme byť pozitívni, ale v skutočnosti takými nie sme. My, túžime po dobru, po láske, ale keď sa pozrieme do svojho vnútra, príliš toho tam nie je. Na jednej strane dokážeme prosiť o lásku, ale na druhej strane dokážeme byť ironickí, uštipační a nedokážeme dávať. Vytáčajú nás ľudia okolo, ktorí neustále opakujú tú istú chybu, alebo nás rozčuľujú drobnosti. Treba si uvedomiť, že sme horší ako sa v skutočnosti vidíme. Podobné je to aj s disciplínou. Vo chvíli, keď ju skúsime vo vlastnom živote, tak zistíme, že nám to nejde a sme na tom horšie ako sme si mysleli. Toto je pre nás dôležitý bod, aby sme zistili, ako sme na tom. Malo by sa nám teraz uľaviť. Už si nemáme čo nahovárať a môžeme sa vrhnúť na zmenu charakteru.
Naša aktivita by mala byť hlavne ráno a večer. Vo všeobecnosti sme ráno aktívnejší a večer skôr utlmenejší.
Môžete na sebe pracovať aj cez deň, ale sila týchto energií nie je tak silná ako ráno, alebo večer. A nešpekulujte, či je lepšie ráno alebo večer. Je to jedno. Obidve majú rovnakú silu.
Čo by sme mali robiť ráno a večer?
Ľudia si prečítajú nejakú knihu o pozitívnom myslení a začnú si nútiť takýto postoj. A nepomáhajú ani sugescie. Knihy o tom, čo si vsugerovať a opakovať cez deň, aby ste boli bohatí a úspešní, píšu ľudia čo majú „dobrý osud“. Ak chcete zmeniť charakter, použite oči. Oko nám povie najviac zo všetkých zmyslov. Je to jednoduché. Hneď, ako sa zobudíte, sa usmejete. Aj keď sa nevidíme, má to na nás psychický vplyv. Len, tak bez dôvodu sa nedokážeme smiať, pretože sme negatívni. Ale, keď sa ráno bez dôvodu usmejeme, tak prepisujeme vzorec starej osobnosti, ktorá nechápe čo sa deje. Toto je jedna z najúčinnejších metód. Usmejeme sa a s takýmto úsmevom ideme až do kúpeľne, pred zrkadlo. Ak, po ceste do kúpeľne úsmev stratíme, ideme znovu do postele a skúšame to znovu. V zrkadle uvidíme pokrčenú tvár s divným úsmevom. Zo začiatku sa budeme diviť, prečo je tam úsmev, keď nie sme tak psychicky naladení. Spomeňte si na ten úsmev viackrát za deň. Keď budete odchádzať z domu, nech je opäť úsmev na tvári. Takto si nesiete do života pozitívny impulz a aj keby ten deň bol plný problémov, určite si spomeniete na to, čo ste ráno stvárali cestou z postele do kúpeľne. Opakovaním, budete narúšať starú osobnosť.
A to isté sa deje aj večer. Úsmev z kúpeľne si nesieme do postele, až kým si neľahneme. Keď si ľahneme, môžeme sa uvoľniť. Tento impulz – zrakový – úsmev, sa prenáša do snov. Živiny sa lepšie zapracujú, odvedú sa toxické látky a lepšie budete regenerovať, aj keby boli sny desivé. Organizmus bude ráno viac odpočinutý. Budete viac spokojní a lepšie sa vám bude vstávať. Takto jednoducho narúšame svoj charakter. Musíme pri tom ale vydržať, inak to bude ako všetko ostatné doteraz. Chabé pokusy o zmeny s veľkým výdajom energie a mizivými výsledkami. Takto teda musíme narušiť svoj charakter, pretože všetko ostatné budú opäť len pokusy o zmeny. Budeme zbytočne vydávať veľa energie a výsledky budú mizivé.
Svoje negatívne myšlienky a prejavy v priebehu dňa, si zapisujte pomocou čiarok. Koľkokrát sa dostanete do stresu, rozčúlite sa, budete protivní. Večer si to sčítate za celý deň, aby ste vedeli ako to s vami je. Bude to aj vaša osobná kontrola a tiež motivácia, to zlepšiť.
Plán B – zmena jedálnička
V tomto pláne, už meníme jedálniček. Rastlinné tuky a margaríny vyhodíme a vymeníme za studena lisované oleje a maslo a znížime ich obsah v jedálničku na polovicu. Všeobecne ľudia konzumujú príliš veľa tuku, až desaťnásobne viac. Jedna fľaša oleja, by nám mala vydržať 10 mesiacov. To je zdravá norma. Bez výrazného zníženia podielu tuku v jedle, svoj zdravotný stav nezmeníme. Ak toto nezmeníme, tak organizmus bude neustále zaťažovaný. Pokiaľ, denne zjeme 5 lyžíc orechov alebo semien, tak už nám tuk netreba jesť vôbec.
Pšeničné cestoviny zameníme za kukuričné a potom za celozrnné. Aby sme to vydržali. Do bielej ryže môžeme prisypať pohánku alebo vlákninu (napríklad pšeničné otruby). Ak jete zemiaky, môžete do nich pridať vločky, alebo otruby. Po čase, keď si zvykneme na chuť, môžeme prechádzať na celozrnné produkty. Sú to napríklad, celozrnné cestoviny, pšeno a malé krúpy. Až potom, začíname s celým zrnom a krúpami jačmennými č. 10. Čo sa týka mäsa, tak si vyberáme čo najkvalitnejšie a chladené, nie mrazené. Z jedálnička vypustíme bravčové mäso, nakoľko organizmus odmieta všetko, čo sa podobá človeku. Ošípaná je geneticky veľmi podobná človeku, preto sa tam kultivujú srdcové chlopne pre človeka. Ak nemáme domáci zdroj, vypustíme aj kuracie mäso, kvôli hormónom. Nejeme ani lososa, nakoľko je geneticky upravovaný ľudským génom. Organizmus, ako sme si povedali, odmieta všetko, čo sa podobá človeku a obzvlášť, ak niečo obsahuje ľudský gén.
V strave zvyšujeme podiel zeleniny, aj keď nám nechutí. Zahusťovať môžeme rozvarenou a rozmixovanou zeleninou. Čo sa týka mlsania medzi jedlami, tak sa musíte naučiť nie nemlsať, ale mlsať živiny. Orechy, semená, sušené ovocie.
Keď ste už vo fáze, že máte kvalitné mäso, zahusťujete rozmixovanou zeleninou, prílohy ste oddelili od mäsa, tak postupne treba mäso nahradzovať strukovinami. Mäso zo zdravotného hľadiska nie je problém. Problém je jeho množstvo, ktoré sa človek naučil konzumovať. Strukoviny potrebujeme k tomu, aby nám dobré fungoval hormonálny systém.
Ak vám nechutia, môžeme ich rozmixovať a použiť na zahustenie polievky alebo omáčky.
Strukovinu uvaríme do mäkka, rozmixujeme ju, postrúhame koreňovú zeleninu a dochutíme. Na začiatku to môžeme miešať s maslom.
Pre normálneho človeka je síce zaťažujúca, ale nie nebezpečná kombinácia mäsa so strukovinou. Ak sme chorí, tak zdroje bielkovín nemiešame, aby sme rýchlejšie regenerovali.
Aby ste prežili zmeny, choďte raz za čas von. Je to potrebné, myslite na to. Ide o to, aby sme ventilovali stres. Ak už chodíte von pravidelne, treba chodiť dlhšie trasy.
Plán C – motivácia
Nestačí si len povedať, že chceme byť zdravší. Naše hodnoty sú niekde inde. Ak si chcete užiť život, musíte byť zdraví. Zdravie je na prvom mieste. Vo chvíli, keď sa ospravedlňujete, že teraz nemáte čas na zdravé jedlo, tak vlastne hovoríte, že nemáte čas na život. A žijete v ilúzii.
Keď budete strácať zdravie, tak budete viac trpieť. Najprv psychicky a potom fyzicky. Môžete stretnúť ľudí, ktorí trpia a už si na to zvykli, neriešia to, ba dokonca sa tým chvália.
Nemyslite si, že si psychiku udržíte v dobrom stave, ak na tom nebudete pracovať. Nie je normálne, aby ľudia, čím sú starší viac trpeli a menej toho zniesli. Mozog funguje na základe budovania informačných diaľníc, čo znamená, že keď si niečím človek v živote prejde, tak sa mu vytvorí nová informačná diaľnica v mozgu a pri ďalšom podobnom probléme alebo tragédii, by sme tým mali prejsť rýchlejšie a menej bolestne. Ako je teda možné, že dnes sa starí ľudia vyrovnávajú s tragédiami horšie? Odpoveď je jednoduchá. Starí ľudia nemajú dostatok živín na to, aby sa v dobrom stave udržiavali ich informačné diaľnice, ktoré si vytvorili. Ak nebudete mať živiny, tak aj situácie, ktoré ste riešili za mlada veľmi ľahko, budete o 20 rokov považovať za strašný problém a budete pri tom veľmi trpieť.
Ďalšou motiváciou môže byť pre nás, nebyť na ťarchu svojím blízkym alebo iným ľuďom v starobe. Ak chceme zomrieť na starobu a nie na deštrukciu organizmu a svoj život užiť v plnej sile a zachovaní si mužnosti a ženskosti do posledných dní, musíme na tom zapracovať teraz. Nestačí len po tom túžiť.
Dobrá motivácia je aj neskončiť v nemocnici. Nikomu tam predsa, nie je dobre. Nech si tam trpí ten, kto sa o seba nestará. Človek, ktorý sa do nemocnice dostane vlastným pričinením, nech trpí a vyčistí si kus svojej karmy. My, si ale vyberieme tú lepšiu cestu. A to je práca na sebe.
