Iskra života

Nech už pracujete na zdraví, či už telesnom, alebo psychickom, najlepšie na obidvoch, tak to podstatné je taká zvláštna iskra. My sa niekedy dozvieme úžasné veci, informácie, ktoré by nám mohli pomôcť v živote. A tak sa snažíme. Je tam veľká snaha. A napriek tomu sa vám nemusí dariť. Prečo sa vám nedarí, keď sa tak snažíte? Ono to je práve o tej iskre. My sa snažíme vložiť do svojho života nejaké nové potraviny, ak sa napríklad snažíme o telesné zdravie. Nechutí nám to, bojujeme s tým, snažíme sa vytvoriť niečo chutné, čo by nás obohatilo. Rozum to zvláda. Je to potreba, núti vás do toho a tak to jete mesiac, dva, rok a nejaké úžasné výsledky ani nemusia byť. Prečo? No, pretože my sme to vlastne vnútorne neprijali. To isté sa týka aj našej psychickej roviny. Koľkokrát aj zistíme, aké máme slabiny, aké máme chyby v charaktere a mrzí nás to. Vadí nám to. Tak sa snažíme ovládať, aby tá lepšia stránka v nás prevládala, aby sme tú starú, špatnú osobnosť odhodili čo najďalej od nás, aby sme ju už nikdy nenašli. A napriek tomu sa nám tam vkradne späť nejakým spôsobom. Slabosti sa prejavia v živote a nám to kazí život. Potom sme síce naštvaný na seba, ale kričíme väčšinou na druhých. Ako je to možné? Je tam iba snaha a iskra tam chýba. Je to potlačovanie samého seba, ale nie vlastná zmena. Bez tej iskry to nemôžeme nikdy dosiahnuť. A tak sa koľkokrát človek o niečo snaží a možno sem tam aj nejaký výsledok vo svojom živote vidí.

Ale keď tá iskra preskočí a stane sa to jeho prirodzenosťou, zrazu to ide. Behom pár mesiacov urobí toľko zmien, alebo toľko práce na sebe ako za posledných desať rokov. Ako k tej iskre prísť? Tú iskru musíte v sebe vyvolať trošku inak. Nejde to z vonka, ale z vnútra. Z vnútra je to nasledovným spôsobom. Sadneme si sami so sebou. Zavrieme si oči a premýšľame sami o sebe. Som nejaký človek. To si môže každý povedať o sebe. A mám svoje chyby a svoje silné stránky. A vo mne sa to samozrejme bije. A keďže nás od malička nikto neučil, ako rozvíjať tie dobré stránky, tak sa u nás všetkých skôr či neskôr objavia tie negatívne stránky. Tak nejako sa nám pchajú do života viac a viac a ten život nám do určitej miery kazia. Bojovať s nimi nemá zmysel. Čím viac pozornosti dáme tým slabým stránkam, charakterovým chybám, tým väčšiu energiu z toho získajú. A tak vás budú strašiť viac, nie menej. A tak je dobré obrátiť pozornosť na druhú stranu. Nepremýšľať o sebe, o tom čo mi nejde, alebo v čom som špatný človek, ale naopak v čom som dobrý človek, čo mi ide. Je veľa ľudí, ktorí sa dokážu krásne usmiať. Druhí by sa im pre ten úsmev rozdali. I keď ten človek, ktorý sa usmieva nemusí byť práve najlepší. Možno ten úsmev len zneužíva preto, aby sám nemusel nič robiť. Napriek tomu je to jeho devíza. Vie o nej a preto sa aj na ľudí usmieva. Ono to je vlastne pozitívne, len tú vlastnosť, ten úsmev nesmie zneužiť, ale využiť. Pritiahnuť toho človeka, ktorý má niečo čo ja nemám. Niečo pozitívneho, niečo dobrého. A tak si môžeme rozdeliť samých seba na rozumové typy a na srdečné typy. Srdečný človek sa zaoberá pocitmi, emóciami, všetko prežíva. Väčšinou do všetkého strká nos, všetko chce napravovať a potom je ten rozumový typ, ktorý dokáže ten srdečný typ využiť, alebo aj zneužiť. Rozumový typ nechá za seba toho srdečného všetko riešiť, napravovať, vybavovať. Tieto dva typy sa stále stretnú a nemusí to byť v jednej rodine, aj keď tam to je veľakrát aj pravidlom. Takže v živote stretnete niekoho, kto je presným opakom vás. Ak ste srdeční, stretnete rozumového a ak ste rozumoví, tak srdečného. Pokiaľ ho máte vo vlastnej rodine, tak je to možno na jednej strane ľahšie, lebo ho máte stále na očiach a na druhej strane je to ťažšie, lebo my si nevieme ustrážiť tú vzájomnú úctu. A tak namiesto toho, aby sme si navzájom pomáhali a prenášali na seba tie vlastnosti, ktoré nám chýbajú, tak my sa naopak snažíme bojovať s tým druhým a odmietame jeho vlastnosti. O to je to potom jednoduchšie s cudzím človekom, ktorý je iný typ ako vy, lebo tam ešte funguje taká tá úcta, že sa nepoznáte, že viacej načúvate, viacej premýšľate o tom čo ten druhý povie, alebo čo sa vám snaží poradiť. Ale každý stretne svoj opak. Keď ho stretnete, tak si ho poriadne všimnite, lebo tak ako on má niečo čo nemáte vy, tak aj vy máte niečo čo nemá on. To predávanie je vždy vzájomné. Aj keď to svojím spôsobom funguje automaticky, tak vždy keď chcete niečo vo svojom živote zmeniť, musíte do toho vstupovať vedome. Stretnete ten svoj náprotivok a vedome sledujte a pozorujte, čo ten človek hovorí, ako sa chová, aby ste sa v úvodzovkách dostali k jeho duši čo najbližšie. Ten človek totiž niečo má, čo vy potrebujete. Niečo. Môže to byť len prejav, môže to byť emócia, ktorá vám chýba, môže to byť postoj, ktorý nedokážete využiť, lebo máte svoj skostnatený, alebo veľmi mäkký nepostoj. Proste ten človek má niečo. Pozerajte sa, okukávajte čo ten človek hovorí, alebo ako to hovorí, aký má postoj. Niekedy si môžete všimnúť aj to, čo má ten človek oblečené, ako pôsobí svojim oblečením. To všetko môžete skopírovať do svojho života. Takže takto o sebe premýšľame so zatvorenými očami. Premýšľame o tom, čo do nášho života priniesť, čo nám tí druhí okolo nás ponúkajú. A snažiť sa to vo svojom živote skopírovať. Nebojte sa kopírovať. My to máme vo svojej podstate a pamätajte, takto sa v živote učíme. Kopírovaním, okukávaním. Nemyslite si, že to je slabosť, že človek musí byť len svojský. Ak vám napadne myšlienka, že chcete byť svojský, originálny, tak svojím spôsobom je to ilúzia, lebo to čo nevidíte vám nenapadne. Všetko čím sme, ako sa prejavujeme ako osobnosť, to všetko máme odpozorované zo svojho okolia. Od niekoho postoj, od niekoho úsmev, od niekoho slová. My sme vlastne takou zloženinou viacerých ľudí, kde ako deti sme to prijímali prirodzene, odpozorovali sme čo hovoria dospelí a ako sa chovajú a vzali sme si od nich kúsok. Týmto sme originál. Týmto sa odlišujeme jeden od druhého. Je to originál, ale zložený z viacerých osobností. A v tom môžete pokračovať ďalej. Môžete svoju osobnosť tvoriť ďalej, že niečo odpozorujete. Nehanbiť sa za to. Nebáť sa toho, lebo to je prirodzenosťou nás ľudí. Nemôžete si nikdy vymyslieť originál, ale vždy len zložiť. Takto o sebe premýšľame. Tá iskra, prichádza práve vo chvíli, keď niekoho kopírujete dostatočne dlho. Potom skôr, či neskôr skočí tá iskra a zažne vašu prirodzenosť. Stane sa to vašou súčasťou. Na to slúžia knihy. Čítate knihy? Ak áno, tak si musíte najprv správne vybrať. Mali by to byť knihy, ktoré majú typicky pozitívneho hrdinu. Čiže človeka veľmi silného psychicky, ktorý nehľadiac na to čo sa mu deje na začiatku, t.j. nehľadiac na to čo prežíva, sa nakoniec prehryzie všetkými problémami a končí ten príbeh dobre. To je osnova podľa ktorej by ste si mali vyberať knihy, ktoré čítate. Prečo? Čítaním kníh sa stávate súčasťou príbehu, či chcete, alebo nechcete. Keď ste súčasťou príbehu, žijete s hlavným hrdinom. Ak je hlavný hrdina silná osobnosť, máte podvedomú reakciu vo svojom živote, keď tú knihu zavriete chovať sa ako on. Pokiaľ váš hlavný hrdina má veľa slabostí, ťažko sa prediera životom a aj keď na konci je akási pozitívna pointa, tak ten príbeh nemusí končiť dobre a  niečo podobné čaká aj vás vo vlastnom živote. Čím komplikovanejšie príbehy čítate, čím komplikovanejšie charaktery majú postavy, ktoré si týmto komplikujú život, tak sa pozrite aj na túto väzbu s vami. Váš život sa začne odvíjať komplikovane, zložito, málo sa v ňom budete vyznať, alebo to bude oveľa horšie ako predtým. A než niečo dosiahnete, budete prechádzať krízami, ako keby ste čítali román. Ale teraz to už bude váš román. Váš životný román. Takže nehľadiac na to čo sa vám páči, ak sa chcete posunúť v živote k úspechu v akomkoľvek smere, tak sa musíte naučiť zjednodušovať. A zjednodušovať budete vtedy, keď budete prežívať príbehy, ktoré možno na prvý pohľad pôsobia veľmi jednoducho, vedú k dobru a v priebehu toho príbehu, ktorý čítate a prežívate, hlavný hrdina múdrie a zosilňuje. Jeho charakter sa rozširuje a uvoľňuje a samozrejme tam musí byť veľmi pozitívna záverečná pointa. Inak si sami budete hádzať polená pod nohy. A keď sa takto stotožňujete a vo vlastnom živote kopírujete čo čítate, tak urýchľujete ten proces zažatia tej vnútornej iskry, kde sa stávate prirodzene pozitívni, prirodzene tiahnete k tým lepším rozhodnutiam a prirodzene si tvoríte lepší život.