Psychológia chorôb
Medicína hľadá pôvod chorôb v tele, čo je na jednej strane pochopiteľné, lebo sa v tele nakoniec prejavia, ale príčina je v mysli. V medicíne je prevencia chápaná ako skorá diagnostika, pri ktorej sa snažíme odhaliť dysfunkciu organizmu. Sleduje prvé príznaky a potom sa snaží človeka týchto príznakov zbaviť. Ale definujme si, čo je to vlastne prevencia. Je to jednoduché. Správam sa tak, aby k chorobe nedošlo. Pôvodne sa lekárstvo zaoberalo pri chorobe psychikou človeka, podstatné bolo, aby sa človek zastavil a niečo vo svojom živote zmenil. Samozrejme, liečilo sa pri tom aj telo cez rôzne kúpele, vývary, byliny a podobne, ale to bolo druhoradé. Postupne sa na to zabudlo a dnes hľadáme príčiny chorôb v tele a ešte oddelene od človeka ako celku a to je kapitola moderných slepých uličiek. A v dnešnej dobe sa už za choroby nehanbíme, naopak, buď sa nimi chválime, alebo máme dojem, že by nás ľudia mali ľutovať alebo obdivovať, že sme chorí a napriek bolestiam to vydržíme. Stačí počúvať dvoch ľudí, keď sa bavia v ordinácii o svojich chorobách a vinu dávajú všetkému, len nie sebe. Vo chvíli, keď pripustíte, že naša myseľ je štartérom našich chorôb, výhovorky končia a prichádzame k jednoznačnému záveru, že si za to môžeme sami. Nejde o to, aby sme si sypali popol na hlavu, nie je nám to príjemné, ale berte to z tej lepšej stránky. Už to viem a až teraz s tým môžem niečo urobiť. Kým sa budem vyhovárať, nemám až takú potrebu s tým niečo robiť a zodpovednosť dávam do rúk buď doktorovi alebo niekomu, kto sa zaoberá alternatívnou medicínou. Keď prijmete, že vaša choroba je o vás, že štartér je vo vašej mysli, aj keď môžete využiť pomoc, tak hlavná zodpovednosť bude na vás. Vy si musíte svoju myseľ správne usporiadať, vy musíte so sebou a svojím životom niečo urobiť. Pozrieme sa na prepojenosť mysle a tela a čím lepšie to pochopíte a budete mať jasno, tým skôr a lepšie môžete niečo so sebou urobiť.
Telo je s mysľou prepojené cez telesné odozvy orgánov. Všetko so všetkým súvisí a všetko je so všetkým prepojené. Orgány sa nejako cítia a neustále prebieha komunikácia medzi CNS, ktorá zhromažďuje všetky impulzy z tela cez náš druhý mozog, ktorý je okolo tráviacej sústavy, a spätne je tu odozva k jednotlivým orgánom. V mozgu sa zhromažďujú informácie o tele ako celku, čo je pochopiteľné, lebo mozog potrebuje vedieť, čo sa deje v jednotlivých častiach. A prečo to musí vedieť? Mozog tým zahlcuje do určitej miery našu myseľ. CNS nie je naša myseľ. Myseľ, alebo naše vedomie, používa mozog. Vedomie a mozog, aj keď spolu súvisia, nie je jedno a to isté. Aj pri odstránení časti mozgu je vedomie kompletné a všetko funguje, ako má.
90 percent informácií z nášho tela doslova zahlcuje naše vedomie. Na to, čo sa deje okolo nás, nám ostáva kapacita 10 percent. Napriek tomu máme dojem, že to, čo sa deje okolo, nás zasahuje oveľa viac, ako to, čo sa deje v našom vnútri. Všetci sme sa v detstve naučili, respektíve sme to odpozerali od okolia, dávať dôležitosť tomu, čo sa deje okolo nás, ale aj napriek tomu sme ovplyvnení viac tým, čo sa deje vo vnútri nás. Stále pozerajte na praktickosť informácií. Ak máte dojem, alebo ho budete mať, že život je šedá zóna okolo vás, že je to ťažšie, ako to bolo a rôzne iné katastrofické scenáre, podporené rôznymi dôkazmi, kam ten svet speje, ako to je s prostredím a podobne, tak sa nenechajte pomýliť, lebo takto vnímame svet, ak náš organizmus nie je úplne v poriadku. Do akej miery je v nás devastácia organizmu, do takej miery vnímame devastáciu okolo nás. Toto je praktická pomôcka. Ak sa pozeráte okolo seba negatívnymi očami, tak si sami môžete diagnostikovať zhoršenie vášho zdravotného stavu. Dvaja ľudia budú pozerať správy a na každého môžu pôsobiť inak. Jeden to vypne a ide sa baviť a druhý nevie ani zaspať z toho, čo sa to deje vo svete. Prečo to nepôsobí na oboch rovnako? Prečo, keď niekto vidí v telke záplavy na opačnej strane zemegule, tak sa rúca, ako keby sa to stalo jemu a druhý si to pozrie a vydýchne si, že je to tak ďaleko? Je to preto, lebo ten druhý človek má organizmus silnejší a preto ho tie správy až tak nezasahujú. Ak máte dojem, že ste len precitlivelí na správy, tak to nie je len precitlivelosť, ale signál, že váš organizmus je na tom zdravotne horšie. To, že správy zo sveta nemajú reálnu výpovednú hodnotu pre náš život, že sa na svete deje popri negatívnych veciach plno dobrých vecí a o tom, aký vplyv na váš zdravotný stav má zahlcovanie mysle týmto typom správ, prečo sa hlavné spravodajstvo začína o 19. hodine, v čase útlmu žalúdka z pohľadu orgánových hodín, prečo ho to zaťažuje, si povieme v inom článku. Keď si starší človek berie veci viac k srdcu ako mladší, neznamená to, že viacej prežil, že jeho psychika je otvorenejšia. Znamená to jedno jediné – jeho organizmus je oslabený.
V mysli to funguje nasledovne. Ak zažijete skúsenosť, ktorú zvládnete, zapíše sa do mozgových engramov ako zvládnutá. Inými slovami, každú ďalšiu podobnú situáciu by ste mali zvládnuť lepšie a lepšie, za predpokladu, že vo vašom organizme všetko funguje tak, ako má. Tým by ste mali byť odolnejší. Ak ich zvládate horšie, tak to znamená, že vaše zdravie je oslabené a takto sa to prejavuje. Ak ste ako dvadsaťroční pozerali v kine horor a dokázali ste pri tom jesť popcorn a dnes sa hororu vyhýbate /dúfam, že tým pádom aj popcornu/, pýtajte sa prečo. Nemáte už také nervy, čo znamená, že organizmus nie je taký silný a váš zdravotný stav je oslabený. Neznamená to, že sa máte pozerať na horory, ak vás nezaujímajú, je to len príklad toho, ako si môžete otestovať vašu psychiku. Všetko sa mení a vyvíja a v tomto príklade k horšiemu. Táto prepojenosť existuje a treba si ju uvedomovať, lebo je motivačná. Motivuje vás niečo so sebou robiť a nebude to len zmena jedálnička.
Telo je prepojené s mysľou aj cez udalosti a situácie, ktoré sa dejú okolo nášho organizmu. Zasahuje nás to, ale len čiastočne je to vedomé. Vy si vyberáte z množstva impulzov okolo vás, čo chcete počuť, vidieť, cítiť, ale všetky impulzy z okolia vaša CNS registruje a zaznamenáva cez zmyslové orgány a receptory. Tie „ostatné“ vníma CNS rovnako intenzívne, čo znamená, že mozog je zahlcovaný všetkým, čo sa okolo deje. Tomuto sa vyhnúť nedá, ale záleží na vás, ako sa k tomu postavíte. Záleží na tom, čo vás ovplyvnilo v detstve a potom ste, zjednodušene povedané, mestský typ, cítite sa lepšie v meste, alebo ste druhý typ, ktorý sa lepšie cíti v prírode, čo sa, samozrejme, tiež vyvíja a môže sa meniť počas života. To je nastavenie naučené. Ak chcete žiť zdravo, tak si musíte zmapovať, ako to máte vy a vnímať rôzne vnemy okolo vás ako bezpečné, dokonca pokojné a dá sa to zmeniť aj ako prírodné. Aj zvuk naštartovaného motora môže byť pre vás príjemný, ak budete chcieť. Dá sa to zmeniť, môžete sa cítiť dobre skoro všade a je dobré sa to naučiť, lebo inak myseľ bude mať dojem, že sa cíti dobre len niekde a ostatné prostredia, zvuky a podobne bude brať ako stres, ktorý premietne do organizmu. Vaše bunky vydržia tento atak impulzov oveľa menej ako myseľ. Myseľ, aj keď sa to nezdá, je obrovsky pružná a prispôsobivá, len jej to väčšinou nedovolíme a preto sa pri niektorých udalostiach rúcame. Bunkám stačí oveľa menší tlak a začnú vykazovať zhoršenie stavu, funkcií, poprípade poškodenia. Človek si musí uvedomiť prepojenosť, minimálne v tomto si môže veľmi ubližovať a nemať o tom ani tušenia. Akými očami sa budete pozerať na prostredie, v ktorom žijete, záleží na tom, ako je nastavená vaša myseľ. Prácu s mysľou ste sa nikde neučili, maximálne ako deti ste mali kontrolovať svoje správanie a naučiť sa slušnému správaniu. Toto nie je práca s mysľou. Práca s mysľou je práca s vašimi myšlienkami, pocitmi, emóciami, pohľadmi na život. Preto sa vám to môže zdať o niečo ťažšie a preto je pre vás ľahšie sa sústrediť na obsah živín v nejakej potravine, potom si ju uvariť, aj keď aj to môže byť problém v rámci chutí, ktoré máte. Práca s mysľou je práca s niečím, čo nemôžete zobrať do ruky a ani sa nám to nechce. Ale keď hľadáme spojitosť medzi chorobami, zdravotným stavom, problémami, ktoré riešime, bez práce s mysľou to nepôjde, lebo tá je štartér všetkého. Myseľ je príčina toho, že sme unavení. Resp. keď máme dojem, že sme unavení, tak máme minimálne ešte raz toľko energie zvládnuť to isté, čo sme zažili v tom dni. Aj keby ste bežali maratón, môžete sa pokojne pozrieť na rôzne testy špeciálnych vojenských jednotiek. Životnej energie máte stále sto percent. Ako ste sa vlastne naučili, kedy máte byť unavení? V detstve by ste sa hrali, behali od rána do večera, až by ste zaspali niekde na pieskovisku, keby vás rodičia nezavolali domov. Tak ako ste sa to naučili? Pozerali ste sa na dospelých, ktorí po príchode domov z roboty boli unavení. Otec zaspal pod novinami, matka ešte doupratovala a potom vás nútili ísť spať so slovami, aby ste neboli ráno unavení a toľkokrát sa to opakovalo, až ste to prijali za svoje. Tieto myšlienky, doslova sugescie, ste počúvali denno denne, videli ste únavu na nich, samozrejme, ste im verili, a tak ste sa to naučili, my všetci. V skutočnosti je to však inak. Ale naučte starého psa novým kúskom! Ide to ťažko… Bude robiť všetko preto, aby si zachoval to staré, naučené. Ale ide to. My máme výhodu, že naučiť sa to skutočné, vydržať, koľko chcete, dovoliť si únavu, kedy chcete, je možné. Len na tom treba pracovať denno denne, pripomínať si to, kým sa tie staré vzorce neprepíšu. Inými slovami, tu sa vám ponúka návod práce s mysľou.
Zmysly sú to, čo spája myseľ s telom. Sú zapnuté neustále, aj keď ich nevnímate, nesústredite sa na ne. Zmysly používame, ale nie tak vedomo, ako by sme mohli. Zachytávame všetko možné, naša myseľ to musí roztriediť, ponúknuť vám, čo potrebujete, ale všetky ostatné vnemy sa nestrácajú, ukladajú sa v mozgu. Američania vyvinuli látku, ktorú ak vám aplikujú do tela, tak na 8 hodín ste si schopní vybaviť každú sekundu vášho života a nielen to, čo sa kedy stalo, čo ste mali oblečené, kto tam bol s vami, ale aj to, ako ste sa cítili. 90 percent z vnemov sa ukladá do podvedomia, mohutnie to, silnie a vytvára silný impulz. Keďže je to v podvedomí, tak to zachytáva vaše telo. Vy si to vôbec neuvedomujete. Keď je toho telo plné a už to nedokáže uniesť, tak sa to postupne začne objavovať ako intenzívna myšlienka, pocit, paranoja, psychóza mysle. A sme pri našich problémoch, zdravotných alebo psychických. Okrem iného sa v tele objaví poškodenie, ktoré korešponduje s vaším psychickým problémom. V tele na materiálnej úrovni je podobný problém ako na psychickej úrovni.
Naša psychika si funguje divoko a my máme dojem, že nezávisle. Každý máme svoje vedomie a myslíme si, že nás ovplyvní len to, čo si do neho vedomo pustíme. „Môžeš mi hovoriť, čo chceš, ale ja si budem myslieť, čo chcem ja“, funguje len do určitej miery. Vo chvíli, keď opakovane počujete to, s čím nesúhlasíte, sa to pomaly doslova zažiera do vášho vedomia, až si môžete všimnúť, že si na to pomyslíte sami od seba a nikto vám to v tej chvíli nehovorí. Akoby sa vám tie myšlienky samy v hlave rodili. Naša myseľ, aj keď nám pripadá, že je nezávislá, opak je pravdou. Je závislá na všetkom, čo sa okolo nej deje. Otázka znie, čo sa okolo vás deje? A tu narážame na staré dobré médiá. Ak pozeráte správy a čítate noviny, nemáte tušenie, čo sa okolo vás deje. Je to ilúzia reality, čo si myslíte, že sa deje. A človek je spojený s médiami od detstva, preto má dojem, že sa bez nich nezaobíde. Že musí byť v obraze. Ak máte stále tendencie vedieť, čo sa akože deje, tak v prvom rade vás to ovplyňuje zdravotne a to preto, že 90 percent toho, čo počujete, je negatívne. Púšťame to do svojho vedomia, do svojej mysle a ovplyvňujeme tým svoje zdravie, a tak sa môže stať, že sa ujete zdravo a aj tak zomriete na nejakú chorobu. Jedlo vás nezachráni, ak svoju myseľ budete prepájať so všetkým, čo generuje negatívne informácie. Už len pozeranie predpovede počasia vás rozlaďuje, keď sa dozviete, ako bude na druhý deň a je to iné ako vaše predstavy. Pozeráte počasie na celý týždeň dopredu a dúfate, že sa zlepší aspoň ku koncu týždňa. Zrazu ste zapojení do niečoho, čo nemôžete ovplyvniť, ale prežívate to a pozorujte sa, že ste v strese. A to je len predpoveď počasia, čo potom iné typy správ. Ak budete aspoň čiastočne vnímať prepojenosť, tak sa budete musieť niektorým veciam vyhnúť, inými slovami, musíte zmeniť svoju myseľ. Naučiť sa zahlcovať myseľ tým, čo vás skutočne baví, čo vám skutočne pomáha, čo vás skutočne obohacuje a čo je skutočne pozitívne a prínosné pre váš život. To je to dôležité. Musíte však prísť na to, čo to je.
Myseľ je s telom prepojená priamo cez pocity, emócie a myšlienky. Na čokoľvek pomyslíte, pocítite odozvu v tele. Všímajte si, čo sa stane, ak vám prejde mysľou negatívna myšlienka. Zrýchli sa vám tep, organizmus sa stiahne, nie ste uvoľnení, dýchate povrchne. Všímajte si na sebe, že každá myšlienka, každá emócia prebehne vaším telom. Pozitívne pocity a myšlienky vás uvoľňujú a vytvárajú radosť v každej bunke. Až tak, že tlmia bolesť, dokonca niektoré zdravotné problémy môžu na čas zmiznúť. Ale tie negatívne majú minimálne rovnakú silu a negatívny dopad na celkové zhoršenie organizmu. Preto je dobré si raz za čas prebrať známych a ľudí, s ktorými trávite čas a zistiť, či vám prinášajú uvoľnenie a radosť, alebo len problémy a starosť.
Naša myseľ je nejakým spôsobom sformovaná, ale stále sa formuje. Nie je rovnaká, každou skúsenosťou sa posunie, „inak“. Podstatné je si uvedomovať, že na mysli treba pracovať vedomo. Keď nebudete, podrazí vás, aby vám ukázala, že ak s ňou nebudete pracovať, bude to horšie a to horšie nemusí byť v mysli, ale aj v tele.
Aké máte možnosti? Príčiny chorôb sú v mysli, čo neznamená, že niekde otvoríte knižku a prečítate si, že pozitívne myslenie vedie k zdraviu. Áno, čiastočne. Zdravý život si predstavte ako jeden veľký koláč, ktorý chutí v rôznych častiach rôzne. A tak si nestačí odhryznúť z jednej strany a myslieť si, že už viete, akú má chuť. Lebo presne o kúsok ďalej už chutí inak. A tak život musíme chápať ako celok. Ak chceme naozaj žiť zdravý život, musíme pracovať na všetkých jeho častiach. Ak chceme mať silné, zdravé telo, ktoré je predpokladom silnej psychiky, musíme začať zmenou jedálnička. Základom je dodať miliardám buniek, ktoré tvoria vaše telo, správnu výživu vo forme prirodzených potravín. Ale to nestačí. To je len časť koláča. Nie sme len telo. A tak musíme zapracovať aj na nervovom systéme. Musíme ho posilniť. Nervový systém reaguje na jemnú motoriku. Jednoduché pohyby. Hádzanie loptičky, reagovanie na odraz, váľanie mince pomedzi prsty, chodenie po obrubníku s udržaním rovnováhy. Tieto schopnosti nepatria len k detskému veku, ale k celému životu. Bez trénovania jemnej motoriky sa váš nervový systém časom zrúti, vydrží menej, ako by mohol. Ak nebudete rozvíjať mozog čítaním kníh /ebook, články na pc a podobne sa tam nepočítajú/, ak nebudete občas písať rukou, tak časom bude niečo v neuroplasticite mozgu chýbať. Ďalšou dôležitou vecou je vedomé používanie zmyslov. Napríklad ak chcete zapojiť čuch, tak sa to treba naučiť. Najprv vydýchneme a pozvoľna nadychujeme vôňu toho, čo chceme voňať, až budete mať dojem, že vám roztrhne pľúca. Ak ste doteraz takto nečuchali, tak ste čuch doteraz nikdy naplno nevyužili. Len ste zaznamenali akýsi rozdiel medzi jednotlivými pachmi. Ak ste to necítili v celom tele, neviete, čo ako vonia. Iný príklad. Ak chcete naplno rozvinúť chuť, musíte to, čo chcete ochutnať, dať na špičku jazyka, zavrieť ústa, ale tak, aby sa vám jazyk nedotkol podnebia. A tak sa chuť najprv rozvinie na jazyku. To ešte nie je plné rozvinutie chuti. Potom ju rozotriete v celých ústach, ktoré zvlhnú, ako sa chuť spojí so slinami, posuniete ju do krku a prehltnete, až keď dopadne do žalúdka, máte obraz celej chuti. Je to proces. Ďalej sa môžete zamerať na emócie, pocity, myšlienky. Hľadajte to pozitívne, to krásne, to radostné. Naučte sa to rozlišovať. Vtipy pozitívne s pointou, kde sa nikto neuráža, žiadna skupina sa nediskriminuje. Musíte hľadať tento druh humoru. Opakujte si základnú vec. Myseľ je príčinou chorôb tela a nakoniec aj psychiky a ak to chcete zvládnuť, nestačí len dobre jesť, alebo pozitívne rozmýšľať. Musíte tam zapojiť všetko. A všetko začína v mysli. Ak ju neosekáte od negatívnych vecí, ak ju nenaučíte pozitivite, vnímaniu radostných a krásnych vecí okolo vás, tak nebudete mať šancu na plné zdravie.
