Úspešný alebo neúspešný človek
Jedným z rozdielov medzi úspešným a neúspešným človekom je spôsob myslenia. Povieme si o rozdiele medzi myšlienkami, prichádzajúcimi človeku, ktorý je priemernou šeďou bez nároku na šťastie, a myšlienkami u človeka, ktorému sa šťastie nevyhýba.
Priemerný človek premýšľa spôsobom, že peniaze vytvárajú zlo. Človek, ktorého šťastie neminie, premýšľa tak, že chudoba vytvára zlo.
Priemerný človek žije nad svoje možnosti. Šťastný človek svoje možnosti užíva rozumne.
Priemerný človek si o šťastných a bohatých myslí, že sú snobi a odsudzuje ich. (Človek odsúdený na nešťastie pozerá na tých šťastných a hľadá na nich chyby. Šťastný človek má úplne iný pohľad.) Šťastný človek sa zaujíma o pozitívnych a nápaditých ľudí s humorom.
Priemerný človek sa cíti dobre, ak sa nič nedeje. (Ak máte skrytú túžbu, že budete mať totálny pokoj, nebudete musieť nič riešiť, nikdy nebudete šťastní.) Šťastný človek sa cíti dobre, keď sa niečo deje a môže využiť svoje schopnosti a svoj talent.
Priemerný človek si myslí, že vzdelanie tvorí základ šťastia. (A tu vzniká závisť.) Šťastný človek vie, že šťastie nosia nápady a schopnosti, nie vzdelanie.
Priemerný človek sa radšej baví ako vzdeláva. (Zábava priemerného človeka vychádza zo stavu zúfalstva.) Šťastný človek sa radšej vzdeláva a potom sa baví. (Šťastný človek sa najprv vzdeláva a potom za odmenu sa baví.)
Priemerný človek pri pohľade na peniaze cíti emócie. Šťastný človek pri pohľade na peniaze používa rozum, zhodnocuje ich. (Šťastný človek, ak vidí nejaké peniaze, vidí za tým nejakú investíciu – nemusí to byť len do podnikania, ale môže to byť aj do dovolenky. Rozumne sa na peniaze pozrie a rozdelí si, na čo by ich použil.)
Priemerný človek samostatnosť považuje za riziko. Šťastný človek ju berie ako cestu k slobode, je to pre neho motivácia.
Priemerný človek myslí na staré dobré časy, či už v rámci systému, alebo svojho veku. Šťastný človek myslí na budúcnosť.
Priemerný človek premýšľa o istote riskovania, ako rýchlo zarobiť peniaze. (Je ochotný riskovať len v prípade, ak mu to rýchlo prinesie peniaze.) Šťastný človek premýšľa o stratégii, ako postupne zbohatnúť, nestačí mu jednorazový rýchly zárobok.
Priemerný človek hľadá vo financiách logiku. Šťastný človek vie, že sa musí silno spoliehať na emócie (emočnú inteligenciu). (Najväčšie zárobky nevznikajú logikou, ale že šťastný človek – investor cíti, že to stojí za to.)
Priemerný človek berie peniaze za to, čo robí nerád. Šťastný človek si zarába tým, čím sa baví a žije.
Priemerný človek si stavia latku nízko, aby sa nesklamal – bojí sa života. Šťastný človek prijíma veľké výzvy a nebojí sa sklamania.
Priemerný človek počíta úspory, koľko ušetrí. Šťastný človek počíta zárobky. Úspory ho nezaujímajú. Chce zarábať a nie sporiť.
Priemerný človek si myslí, že musí pre bohatstvo niečo urobiť. Šťastný človek vie, že sa musí niekým stať – niekým známym, obľúbeným. (Preto sa priemerný človek nadrie k smrti a nikdy nedosiahne bohatstvo.)
Priemerný človek má dojem, že bez kapitálu sa nedajú zarobiť veľké peniaze. (Je odsúdený k čakaniu na veľký kapitál. A ten nepríde buď vôbec, alebo keď príde, nevie ho užiť.)
Šťastný človek použije, čo má a použije aj peniaze iných ľudí. (Ak pri tomto cítite veľký risk, že ak zariskujete, o všetko prídete, tak si to musíte spojiť s predchádzajúcimi bodmi. Lebo ak si to nespojíte, budete sa jednotlivých myšlienok báť , a tak radšej zavrhnete všetky.)
Priemerný človek volí medzi rodinou a kariérou. Ako volí šťastný človek? Šťastný človek vie, že môže mať všetko.
Šťastný človek nestráca nádej a strach ho motivuje prekonať sa.
