Realita a ako vnímať jej možnosti.

Priblížime sa troška realite. Predstavte si, že máte nekonečné množstvo možností ako žiť. Máte nekonečné množstvo možnosti ako sa zachovať, kam ten život smerovať. To nekonečné množstvo určitý koniec samozrejme má, ale je ich také množstvo, že ich naša myseľ vníma ako nekonečné. Toto je realita, ktorú nevnímame, pretože si myslíme, že máme v živote obmedzené možnosti, obmedzené rozhodnutia. A je to preto, že sa neučíme pozerať za to čo je zjavné, za to čo hneď vidíme a načo sme naučený sa pozerať. Za tým zjavným je časť, ktorá je oveľa skutočnejšia a reálnejšia. A v tej skutočnejšej a reálnejšej časti  je oveľa viac možností.

To čo nás obmedzuje toto vnímať sú naše predstavy cez ktoré sa pozeráme na svet. Tieto vlastné predstavy sme nazbierali z vonka. To ako teraz vnímame svet, ľudí okolo nás, samých seba to je na základe názorov, ktoré nás zaujali, boli pre nás zaujímavé, alebo boli tak agresívne, že sme sa im nedokázali ubrániť, alebo sa opakovali tak dlho až sme ich prijali za vlastné. Z toho my tvoríme svoju predstavu o tom aký je svet a ľudia, resp. akí by mali byť. Cez svoje predstavy sa pozeráme na realitu, nevnímame pozadie dejov a udalosti, ten reálny základ našej osobnosti ako aj osobnosti druhých ľudí. Málokto vie aký je v skutočnosti za tou maskou, ktorú prezentujeme a to z toho dôvodu, že aj ten vnútorný názor o sebe je filtrovaný našimi predstavami. Keď sa na seba pozriete do zrkadla môžete vidieť slabé a silné stránky vašej osobnosti. Ak sú silnejšie tie slabé stránky. tak tie silné vám ostanú skryté, čo vôbec nemusí znamenať, že ich nemáte. Akí sme v skutočnosti nemáme ani tušenia kvôli tomu. Vychádza to z kvantovej podstaty vesmíru. Spojíme si kvantovú fyziku a život. Zákon kvantovej fyziky. Vesmír má svoju pamäť, tomu sa hovorí zvinutý stav. Minulosť a budúcnosť je v tejto pamäti obsiahnutá vo forme všetkých možných históriách, ktoré sa môžu, alebo mohli udiať. Vesmír je vo zvinutom stave, má potenciál sa prejaviť všetkými možnými spôsobmi. Sú tam všetky možné prejavy, ktoré si vieme, ale aj ktoré si ani nevieme predstaviť. Človek je súčasťou vesmíru, čo znamená, že aj v ňom ten zvinutý stav funguje. Aj v nás sú všetky možnosti ako žiť, úplne všetky možnosti, ktoré si viete, ale aj neviete predstaviť. Keďže o tom nevieme, nevieme s tým pracovať a tak sa objavujú len možnosti, ktoré sú len na základe našich naučených predstáv o sebe, o druhých, o svete. Viete si predstaviť ten neskutočný potenciál, ktorý v nás drieme? Tú silu, tú energiu a tie možnosti, ktoré má každý jednotlivý človek bez výnimky. Nosíme si všetky tie možnosti sami v sebe vo zvinutom stave. Sú v latencii a čakajú, ktorú z týchto možností si vyberieme. Keďže nemáme ani poňatie že existujú tak sa v nich ani nepreberáme. Ale pretože sme sa naučili vnímať seba, druhých, svet na základe predstáv, ktoré sme sa naučili a prijali za svoje,  vyberáme si z toho veľkého nekonečného množstva možností len jednu, alebo dve. Veľmi výnimočne sa v našej mysli objavia tri, alebo štyri možnosti. Väčšinou obmedzujeme  svoj život na možnosti dve. Buď áno, alebo nie. Z časti si to môžeme ospravedlňovať svetom, ktorý je duálny, má dve polohy, ale je to nepostačujúce vysvetlenie. Svet sa síce môže obracať na jednu, alebo druhú stranu, ale medzitým sú tisíce, stotisíce, milióny, miliardy ďalších možných stavov, ktoré síce tiež vychádzajú z duality, ale jeden od druhého sa líšia. Tých nekonečných možností máme v sebe nekonečne veľa. Nejde o to všetky dostať na povrch a zaoberať sa nimi, pretože si môžete všimnúť, že čím máme viac možností tým sme zmätenejší. Keď idete len do obchodu a chcete kúpiť dobrý chlieb a sú tam dva tak je to pomerne jednoduché ak je na výber 30 chlebov rozhodnutie je náročnejšie a ste zmätenejší. Nakoniec si vyberiete jeden, ktorý kúpite, ale už cestou domov máte pochybnosti či ste vybrali ten najlepší. Čím viac možností máme tým sme si neistejší a tým menej si stojíme za svojim rozhodnutím. Na jednej strane sa dá povedať, že naše predstavy nám tvoria určitú ochranu, aby sme sa nezbláznili zo života a z jeho možností. Ale na druhej strane naše predstavy sú už natoľko rozvinuté, že potenciál možností sa zvinie do najmenších možných rozmerov a dve možnosti niekedy proste nestačia. Určite ste si mohli niekedy všimnúť, že by ste potrebovali ešte aspoň jednu inú možnosť a ona akoby nebola. Naše predstavy sú také silné a rozvinuté, že nám bránia vnímať inú možnosť a iné rozhodnutie. Zmyslom nie je rozvinúť našu pozornosť tak aby sme vnímali všetky možnosti, ktoré nám ponúka náš život. Zmyslom je, aby sme si uvedomili, že ten potenciál v sebe máme. Že keď sa dostaneme do úzkych a ani jedna z našich možností, ktoré vidíme nás z toho nevyvedie, nie je tá správna, že tu proste musí byť ešte iná možnosť. Aby ste na tú možnosť dosiahli tak sa musíte aspoň čiastočne zbaviť vašich predstáv. Povieme si ako na to. 

Naše predstavy zväzujú našu osobnosť. Naša osobnosť sa nemôže zmeniť kým sa nezmenia naše predstavy. Naše predstavy sa nezmenia kým sa nezmení naša osobnosť. A aj keď sa zdá, že z toho nie je východisko, že nie je riešenie, lebo jedno podmieňuje druhé vzájomne napriek tomu tu možnosť je. Ale musíme sa pomyselne vrátiť do detstva kde to všetko začalo, kde sme si vybudovali svoj pohľad na svet, svoje predstavy, ktorým veríme ako skutočnosti. A začalo to kopírovaním. Dieťa z jedného uhla pohľadu je nepopísaný kus papiera. Narodí sa a nemá žiadne predstavy. Rozhliada sa okolo seba postupne ako rastie, kopíruje myslenie, reakcie, prejavy, chôdzu rodičov, alebo ľudí, ktorí sú okolo neho a to tak často, intenzívne a opakovane až si z toho vytvorí vlastnú osobnosť a tá sa udržuje stabilne pohromade predstavami, ktoré sa k tomu viažu. Ak to chcete narušiť tak sa to nedá spôsobom, že si poviete, že od dnes sa budete chovať, alebo žiť inak. To sa nepodarí nakoľko my máme vzorce myslenia len na určitý tip chovania, čo nás vlastne obmedzuje, ale keďže nemáme vzorce na iný tip chovania tak všetko nové zapracujeme do starých vzorcov. Problém je v tom, že staré vzorce nám pretvoria novú informáciu podľa svojho a my sa chováme starým spôsobom a to aj s novými informáciami. Východisko však existuje vrátením sa ako keby do detských rokov. Zoberieme si odtiaľ tú podstatu a to kopírovanie. Kopírovať človeka, ktorý má iné vzorce. Keďže sa taký človek ťažko hľadá  od toho máme kino, DVD, TV, proste film. A nie je nám to neznáme. V detstve sme sa hrali na hrdinov, ktorí nás oslovili. Čiže tak isto musíme začať ak to chceme zmeniť. Vyberieme si jednoduchú priamu postavu, ale teraz už selektívne a vedome. Postavu, ktorá problémy rieši rýchlo, jasne, jednoducho. Na začiatku môže byť zmätená a aj trpieť, ale na konci víťazí a rozhoduje. Vyberáme si postavu, ktorú hrá herec nie toho herca. Vyberáme si vlastnosť ktorá vás fascinuje, ktorú vás oslovila, ktorá vám chýba a tú môžete kopírovať a zapájať vo vlastnom živote. Zoberieme niečo čo nám chýba a učíme sa to vo vlastnom živote používať. Jeho reakcie, prejav, chôdzu. Vyberte si viac postáv  ak vám jedna plne nevyhovuje. Nestávame sa niekým iným, budeme to stále my len s inými prejavmi a reakciami. Ak skutočne chcete v živote niečo zmeniť nedá sa to inak len si to vybrať a aplikovať v živote, ako keby ste sa hrali na iného človeka a to zmenou svojich vlastných prejavov. To sme robili v detstve, hrali sme sa na iných ľudí, síce nevedome až sme sa nimi stali a to kombináciou rôznych ľudí,  ktorí boli okolo nás. Preto nám pripadá, že sme jedineční a originálni aj keď nie vo všetkých prípadoch to je pravda. Ak sa chcete skutočne zmeniť tak toto je cesta ako to naozaj urobiť. Vžiť sa do charakteru určitej postavy, napodobovať jeho prejavy, riešiť situácie podobným spôsobom. Ak s ňou vnútorne nesúhlasíte tak zostanete stať na mieste. Váš vesmír, váš život ostane vo zvinutom stave. Síce ďalej budete mať potenciál mnohých možností ako svoj život zmeniť, ale vaše staré vzorce, ktoré máte vám to nikdy nedovolia. A nezbavíte sa ich získaním ďalších tisíc informácii, pretože tie nové informácie budú spracované starými vzorcami do starej osobnosti. A tak osobnosť ostane rovnaká len bude o niečo málo rozumnejšia čo znamená, že tie informácie využije sama pre seba a narastie vám akurát tak ego, ktoré bude ďalej rásť, ale život k lepšiemu sa nezmení. Stojíte na križovatke kde sa vám ukazujú dve, tri možnosti. Vyberáte si sami. Len teraz by to malo byť nie na základe predstáv, nie podľa toho ako to cítite, lebo to je tá stará osobnosť, ale vyberte si podľa rozumu, ktorý vám to takto vysvetlí a v tej dileme vás nasmeruje tým správnym smerom. Nepáči sa vám hrať na niekoho formou aplikovania vlastností ktoré vám chýbajú vo vlastnom živote? Tak si to označte ako pud sebe deštrukcie. Ak si nebudete na niekoho hrať nikdy nebudete iní, ale nezostanete nikdy ani rovnakí, budete len horší. To je proste život. Ak chcete byť lepší je tu cesta, tak troška sa vrátiť do detských rokov a puberty len teraz to bude vedome. Ak ste si vybrali Robina Hooda v detstve tak dnes nebudete behať po lese s lukom ako keď ste boli deti, ale budete sa tak chovať. Budete hrdí na to kým ste, budete ochraňovať slabších a to aj v prípade, že sa vám môže niečo stať, pretože aj on riskoval a bol niekoľkokrát zajatý. To ako ste sa hrali predtým to už bolo. Bolo to v puberte, ktorá už dávno nie je skutočná. So všetkými skúsenosťami, ktoré máte a s rozvinutým rozumom musíte prijať tú osobu iným spôsobom ako vtedy. Prijať ten charakter, chovanie, reakcie, ktoré ste aspoň troška schopní napodobniť vo svojich reálnych situáciách.

A využijeme aj druhý kvantový zákon. Nepretržite pozorovaný elektrón nie je schopný prejsť z jedného stavu do druhého. Preveďme si to do života dosadením seba na miesto elektrónu. Ak pozorujete sami seba, ak sa vnímate ako osobnosť so svojimi kladmi a zápormi nie ste schopní prejsť do iného stavu ako v ktorom ste. To sme si hovorili. Keď sa zameriavate na starú osobnosť a chcete s ňou pracovať akýmkoľvek spôsobom nikdy ju nemôžete zmeniť. Práve preto, že ju pozorujete, že s ňou pracujete, dotýkate sa jej, manipulujete s ňou. V skutočnosti stará osobnosť pracuje s vami. Ak chce prejsť elektrón do iného kvantového stavu nesmie ho pozorovateľ pozorovať. Musí pozorovať miesto kde predpokladá, že ten elektrón skočí, kde sa objaví. Kvantoví fyzici zisťujú pokusmi neskutočné veci o ľudskom živote. Keď predpokladáte, že skočí v pravo tak skočí v pravo a naopak. Tam kde predpokladáte, že skočí tak tam sa aj objaví. Táto informácia môže byť nesmiernou pomocou v našom živote ak ju využijeme. Ak predpokladáte, že sa dostanete do lepšej úrovne tak sa tam aj dostanete. Ale nesmiete pri tom pozorovať sami seba v tom priestore kde ste, ale vytvoriť si lepšiu predstavu človeka na lepšom mieste. Je to úžasná myšlienka, lebo čo funguje v kvantovej fyzike funguje v nejakej forme  aj v ľudskom živote.  Skúste si predstaviť seba ako starý rozhrkotaný  elektrón. Meliete sa na jednom starom kvantovom mieste, ktoré si môžete predstaviť ako starý odretý hrniec a vy ako elektrón narážate do stien a neviete kadiaľ von. Pozorujete sami seba a radíte mu, že musí vyskočiť, nabrať rýchlosť, musí sa poriadne nabiť energiou aby mal silu. Radíte mu ako sa dá, ale ten elektrón, chudák bláznivý sa stále naháňa v tom starom hrnci a naráža do jeho stien a otĺka sa. Jedným slovom trpí tam kde je. Teraz už však viete ako mu pomôcť. Prestanete sa pozerať na neho a začnete sa pozerať vedľa kde je krásny kvalitný hrniec ešte nový, takmer nepoužitý. A tak si začnete intenzívne predstavovať ako sa ten elektrón pekne točí v tom novom hrnci, ale nie ten starý, otlčený, ale taký pekný, ten lepší. Pozeráte sa do toho hrnca a už sa tam rysuje ten nový elektrón/ čiže vy v tej lepšej podobe/. Ten elektrón sa tam hýbe a prejavuje takže si ho musíte predstaviť so všetkým. Musíte ho tam doslova vidieť, cítiť. A tak sa začnete chovať podľa toho čo si predstavujete. Nebudete sa otĺkať o steny starého hrnca, ale začnete vnímať niečo pozitívnejšie, niečo krásnejšie, ten hrniec vedľa, tú vyššiu úroveň. No a sami seba musíte zrovnať. Podľa toho nového elektrónu sa začnete chovať vy sami. Vy sami ako ten starý elektrón v starom hrnci, ale podľa novej predstavy o ňom, ciže o vás. A pokiaľ vaša predstava bude intenzívna a skutočne sa podľa nej začnete chovať, jednať, myslieť a reagovať  dostatočne dlho tak sa časom objaví nový elektrón v novom hrnci. Vy sami v lepšej úrovni života. Aj keď to bola odľahčená predstava, je to popisovanie reality a skutočnosti. Ak sa vám toto podarí je len otázkou času kedy sa váš život zlepší. Ak však ostanete v starej osobnosti tak aj keby ste ju pred sebou tlačili párom volov nikdy sa stará osobnosť neobjaví v tej novej, lepšej úrovni života.

Premyslite si čo môžete stratiť a čo môžete získať. Ale hlavne čo môžete stratiť. Pretože čo môžete stratiť  keď sa budete meniť v lepšiu osobnosť je kus starej osobnosti, pohodlnosť, hádavosť, dominantnosť, podriadenosť a ešte iné slabosti. O niečo také prídete a napriek tomu, že viete že vám to ubližuje cítite to dnes ako nedeliteľnú súčasť samého seba. Počítajte s tým, že keď to budete chcieť odložiť budete mať pocit, že si trháte kus tela, že si trháte srdce z tela, že strácate kus samého seba. Kus samého seba strácate to je pravda, ale je to kus starého ega ktoré dnes. ale trpí a namiesto neho si musíte dať nové. Novú vlastnosť, novú myšlienku, novú reakciu. Bez toho totiž nebude zmena. Predstavte si sami seba s tými slabosťami, ktoré máte, ale ktoré vám nakoniec vyhovujú v živote. Človek, ktorý niečím trpí si síce sťažuje kde môže, že trpí, ale poznáme to všetci. Keď mu ponúknete šancu ako sa toho zbaviť tak vám vymenuje x dôvodov prečo to nejde, nechytí sa tej šance a nepremyslí si ako by to urobil. Ponúknite človeku, ktorý sa sťažuje, že nemá energiu, trávenie pomalé a podobne možnosť zdravej stravy. Hneď budete počuť, že nemá čas, že mu to ani nechutí, nafukuje ho z toho a plno iných dôvodov prečo nie. Uvidíte koľko dôvodov má k tomu aby trpel z čoho vlastne vyplýva, že chce trpieť. Aj keď vás bude presviedčať, že nechce trpieť, že chce byť zdravý, tak všetky tie dôvody prečo nie hovoria jasne, že chce trpieť nehľadiac na to čo rozpráva, ale neprizná si to. A tak sme na tom všetci ,nepriznáme si to. Nám bude radšej vyhovovať stará známa osobnosť, ktorá síce trpí a po niečom lepšom túži než vytrhnúť kus starej osobnosti a pridať niečo nové čo by nás z toho dostalo, lebo toho nového a nepoznaného sa bojíme. Popremýšľajte  o tom a skúste sa naštartovať.