Túžby

Človek premýšľa o veľa veciach, väčšinou reagujeme na impulzy, podnety z vonka. Podnety sú rôzne a niekedy sa nás dotýkajú aj vnútorne. Sú to napr. naše choroby, rôzne obmedzenia a pod. Niekedy sú to informácie, ktoré sa k nám dostanú od niekoho, alebo čítaním a to vyvoláva v nás nejakú myšlienkovú reakciu. Rozbehnú sa naše myšlienky, rozbehnú sa naše predstavy, rovnako tak naše túžby a priania a toho sa dnes tak troška dotkneme. Čo by ste si priali do budúcna?  A teraz samozrejme nemyslím peniaze, hmotné statky alebo nejaké vzťahy. Ale osobne čo by si tak človek mohol priať? Pevnejšie zdravie, zlepšenie zdravia, vnútornú spokojnosť,  eventuálne lepšie vyzerať, dožiť sa vyššieho veku, užiť si ten život naplno? Môžete mať zase mnoho prianí a túžob na základe vašich skúseností a impulzov z vonku, ktoré vám rozbehnú vaše túžby a priania. Podstatná otázka nám však uniká čo preto robím aby som to mohol dosiahnuť. Čo preto robím? Ono túžiť po niečom je v poriadku, je to ľudské, mať viacej túžob to je tiež v poriadku, aj to je ľudské. Mať túžby bežné, ale aj výnimočné aj to je ľudské. Toto všetko je v poriadku. Ale čo preto robím, aby som tých túžob dosiahol. To je základná otázka v našom živote ktorej sa väčšinou vyhýbame. V tom našom behu života tak nejako túžime po niečom a buď nám to je bližšie, alebo sa to stráca v čase a iných starostiach a v iných prianiach a túžbach čo nás za život popadajú. Sú dva typy ľudí. Tí čo celý život po niečom túžia, úprimne a skutočne, ale bohužiaľ zostávajú len pri  túžbach. Myslia si, že to príde samo, časom. Že to nejakým časom uzreje a vstúpi to do života. Zhmotní sa to. Vyplnia sa túžby a oni dosiahnu svojich cieľov. Druhá skupina ľudí, ktorá tiež úprimne túži po niečom, ale tí nezostávajú len pri túžení, ale rozmýšľajú ako to urobiť. Vstanú a sú aktívni. Snažia sa priblížiť k svojim túžbam. Nečakajú kým sa túžba priblíži k nim a realizuje. Aký typ ste? Prví alebo druhí? Budete celý život po niečom len túžiť a keď to nedosiahnete zabúdať, alebo potlačovať svoje túžby aby ste sa netrápili. Alebo ste ten druhý typ, ten aktívny, ktorý niečo v živote zmení, aby si svoje túžby naplnil. Samozrejme lepšie je druhý variant. Lenže ja musím vedieť kde som, kde si stojím v tom živote. Ja musím vidieť do akej miery mi veci do života chodia a do akej miery si ich zasluhujem svojim jednaním. Pokiaľ vám do života veci chodia bez toho, aby ste boli aktívni môžete si z toho odvodiť že je to karmické vyrovnanie. To sú zásluhy, ktoré sa nazhromaždili za nejaké minulé životy a teraz v tomto živote sa realizujú. A tak človek niekedy bez práce príde k naplneniu svojich túžob. Ako by bol dieťa šťasteny, chodí mu to tak nejako samé. Chodí vám niečo takto samo? Alebo väčšina toho čo máte a prežívate?   Potom buďte veľmi opatrní, lebo raz sa karmické zásluhy vyčerpajú, raz nebude z čoho brať, nebude čo naplňovať a ostanú len túžby, kde zase budete musieť byť vy aktívni, aby došlo k naplneniu svojich túžob. Neznamená to, že to čo  prichádza samo do vášho života by ste si nemali užiť. Užite si to. Veď to prišlo. Prišlo to preto, lebo ste niekedy po tom túžili. A keď to prišlo tak ste si to zaslúžili a treba si to užiť. Ale nezostávať len u toho užívania. Vnímať, že ako na jednej strane niečo dostávame na druhej strane nám niečo mizne. Tie zásluhy to je tá aktivita kvôli ktorej sme si to zaslúžili. Bez tej aktivity ďalej nebude nič. A ostanú len túžby a len slabý odlesk naplnenia, ktoré prišlo. Preto je dôležité byť aktívni neustále. Nie len si užívať veci, ktoré prichádzajú, ale byť tým impulzom, tým štartérom pre ďalšie naplnenie. A pretože človek by mal múdrieť vo svojom živote aj tie túžby by sa mali prispôsobovať tejto múdrosti a nezostávať len pri materiálnych veciach.

Túžby môžu byť aj psychické, duševné, alebo duchovné. Záleží aký krok na ceste životom človek urobí. Či je to krok až do iných úrovní života, alebo sa drží len tej viditeľnej materiálnej úrovni. Druhá skupina ľudí, ktorá nič nedostáva zadarmo, ktorá si musí všetko vydrieť, ktorá musí byť aktívna, aby aspoň niečo dostala, tí majú evidentne po zásluhách z minulých životov. Je tu prázdno. Vyčerpali si dané veci, dané túžby. Vyčerpali si svoje aktivity, ktoré im niekde niekedy priniesli naplnenie. Začínajú znova teraz, tento život. Začínať znova nie je špatné, znamená to, že začíname od začiatku. Od začiatku je nezaťažené karmicky, takže život nie je príliš ťažký. Je len prácny, namáhavý, ale nie je ťažký. To čo je namáhavé nie je ťažké a to čo je ťažké nemusí byť namáhavé. Stačí len správne rozlíšiť pojmy, nedávať ich do jedného vreca. Čo je ťažké? Ťažké je utrpenie s ktorým nič neurobíte. Čo je namáhavé? Namáhavé je získavanie niečoho pomocou väčšieho vydávania energie. Väčšej námahy. Je to teda rozdiel. Ak sa  namáhame, netrpíme. Aj keď máme niekedy ten dojem, že áno. Ak trpíme nemusíme sa namáhať. Tak nejako sa to trpí v tom našom živote a väčšinou sa toho ťažko zbavujeme. To už je namáhavé, zbavovať sa utrpenia. Ale vaše túžby môžete mazať, vylepšovať, môžete ich meniť podľa ľubovôle. Ešte nedošli naplnenia. Ešte majú pred sebou čas zrenia než svojou aktivitou dôjdete k realizácii túžob. Toto sa týka tej druhej skupiny. A tak premýšľajme späť. Po čom vlastne túžime? Aký by sme chceli žiť život? Evidentne všetci lepší aj keď každý podľa svojich predstáv. Niekto chce byť zdravší, niekto chce lepšie vyzerať, niekto kombináciu oboch a niekto si prihodí ešte kus duchovnej cesty do svojho života, hlbšieho myslenia, otvorenejšieho srdca. Ak ste už akýkoľvek typ a chcete čokoľvek pamätajte, že bez aktivity to nie je možné. Teraz nehľadiac na to aká ste skupina ľudí. Skôr či neskôr sa úlohy vymenia. Jedni budú druhí a druhí budú prví. Tak to v živote chodí stále dookola. Raz sme deti šťasteny inokedy zase robotníci čo si musia všetko vydrieť sami nech už robíme akékoľvek zamestnanie. Je to spravodlivé prežiť si životy z obidvoch strán. Bez námahy aj s námahou. Spravodlivé preto, aby si človek uvedomil hodnotu života. Hodnotu toho čo do života patrí, čo je jeho nedielnou súčasťou. A jeho nedielnou súčasťou je samozrejme zdravie človeka, pozitívne pocity, pozitívne emócie, myšlienky a pozitívne činy. To všetko do života patrí je to jeho nedeliteľnou súčasťou. A samozrejme sa do života vtrú aj zápory. Špatné pocity, myšlienky, ale aj činy. Tie nám potom pridávajú prácu. Musíme nakoniec  čeliť dôsledkom našich pocitov, emócii, myšlienok a činov. Ale nie je to trest. Je to ďalšia skúsenosť, aby človek pridal správne hodnoty tam kde patria a odobral ich z tých miest kde v žiadnom prípade nepatria. Rozdeľovanie týchto hodnôt je na každom z nás. Môžete načúvať komukoľvek. Môžete počúvať správy, čítať noviny, chodiť na semináre, baviť sa s príbuznými a známymi. Nakoniec aj tak zostávate vo svojom  živote sami, na križovatke, kde priraďujete hodnoty veciam, myšlienkam, ľuďom a všetkému čo do života patrí. Hodnoty. Aké máme teraz hodnoty? Kde je tá najvyššia hodnota? Sú to naše deti? Pokiaľ vašou najväčšou hodnotou sú deti idete mimo život, lebo ak budete chorí k čomu sú vám deti? Budete nešťastní vy, budú nešťastné oni. Viete, vždy začíname u seba. Tie najväčšie hodnoty musíte nosiť sami v sebe, lebo od týchto hodnôt sa odvíjajú hodnoty ďalšie. Je to pekne zhrnuté v jednom zákone desatora. Miluj blížneho svojho ako samého seba. Aj keď my máme čas od času dojem, že milujeme viacej tých druhých ako samých seba. Je to potom láska falošná, zúfala, v nás je prázdno, sme bez lásky, bez iskry života. A tak namiesto toho, aby sme hľadali sami v sebe tak radšej naše pocity prenesieme na niekoho druhého. Je to láska falošná, lebo zväzuje, obmedzuje tých druhých. My totiž chceme s nimi byť. Však ja chcem byť len s tebou. Chcem, aby moje deti mi boli stále na blízku. Ale čo chcú oni, tí druhí? Chcú to isté čo vy? Tak často, tak intenzívne ako vy? A tak sa nakoniec v rámci skúsenosti životných dostávame na ďalšiu križovatku kde je nám ukázané, že lásku človek musí hľadať sám v sebe. Tam musí mať najvyššiu hodnotu, aby jeho  láska, ktorú dáva druhým nezväzovala, neobmedzovala, aby bola ľahká, ale plná. Aby bola intenzívna, ale pritom nespaľovala. A tak obracajme sa do vlastného života. Chceme, aby druhí boli starostliví a disciplinovaní? Pýtajte sa samých seba. Som ja starostlivý a disciplinovaný? Chcete aby vás druhí mali radi? Nenútite ich, aby boli ako vy? To je otázka? Nikto nemôže byť ako ja? Môže si na to hrať, predstierať zo strachu, ale nikto nikdy nebude ako ja. Nebude robiť to čo ja, premýšľať ako ja. Každý sme iní, originálni. Tá pestrosť života, pestrosť našich osobností je život sám v svojej neskutočnej variácii. A ja som ja a druhý je druhý. A musím si to uvedomiť a naučiť sa vnímať samého seba so svojimi prednosťami, ale aj nedostatkami. Vnímať aj druhých s ich prednosťami a nedostatkami.  A ak chcem, aby bol niekto lepší tak než ho začnem k tomu nútiť musím sa pozrieť sám na seba? Som ja o niečo lepší? Nútim samého seba k tomu, aby som bol lepší? A ak nemáte kde začať, premýšľate a hovoríte si, že ste dosiahli maxima svojho života, tak si choďte dať ľadovú sprchu. Nech sa vám troška zmenší ego, lebo v živote je stále čo zlepšovať, čo prerovnávať, hodnotiť vlastný život. Priraďovať hodnoty možno inak včera ako dnes. Možno má človek dojem, že raz je hodnota tu a inokedy inde. Ale pamätajte, že život je premenlivý. A najhoršie je si povedať, som stále rovnaký, mám rovnaké názory, nemením sa. S týmto buďte opatrní, lebo to naznačuje, že v našom živote chýba pružnosť, prispôsobivosť, premenlivosť a za tým všetkým sa schováva nedostatok lásky samého k sebe. A preto máme nadmieru zväzujúcich pocitov k tým druhým. Aký chcem žiť život? Skúste sa spýtať dnes pred spaním a vzápätí sa opýtať Čo všetko preto robím?