Vnútorná a vonkajšia realita

Naša myseľ je veľmi silne zastretá. Ako by sme sa pohybovali v hmle. Ťažko sa nám tá hmla prehliada, aby sme videli realitu takú aká je. Aby sme žili skutočnosťou. My si v tej hmle, ktorá obostiera našu myseľ môžeme predstaviť realitu. Čas od času sa nám niečo v nej objaví, ale nikdy nie všetko a tak si zvyšok domýšľa ako to vlastne je. Z toho, čo si prečítame si zapamätáme nejakých 20 percent a aby sme to nemali jednoduché, tak z toho 10 percent  prispôsobíme svojmu názoru a tých ostatných 10 percent čo vidíme, čo ostalo, to postupne zabúdame. Nakoniec nám teda, opäť vyjde tá naša predstava, naša ilúzia. Preto sa nesmierne ťažko meníme z tej starej podoby človeka, ktorá nám nevyhovuje v niečo lepšie, čo by sme chceli. Pokúsime sa naučiť ako to je s tou realitou, aby to nebolo len o predstavách, aby sme tam mali nejaký bod, o ktorý by sme sa mohli oprieť a postupne sa k tej realite prepracovať. Pochopiteľne život s tým nemá problém. Realita je taká aká je. Problém je v našej mysli. Tu je potreba si povedať, že naša myseľ nie je poškodená, alebo špatná. Je len špatne vyladená, ako keď si kúpite televízor a zapojíte ho do zástrčky a zapnete. Hneď naskočí, ale obraz nevidíte. Musíte naladiť kanály. Keby vám to nedošlo, vrátite televízor ako poškodený, žiadny signál, žiadne programy. Tak isto je to s mysľou. Ona je perfektná vo svojej podstate, len sme si ju špatne naladili a podaktorí naladiť zabudli. O to, to máme jednoduchšie. Myseľ nemusíme prerábať, stačí ju správne naladiť. A pretože sme si povedali, že problém nie je v realite, pretože je taká aká je, tak musíme pochopiteľne začať u seba.

Existuje vonkajšia realita a vnútorná realita. Vonkajšia realita nám je tiež skrytá ako tá vnútorná. Málokto si v bežnom živote uvedomuje tlkot svojho srdca. To je vaša vnútorná realita, ale my si to v bežnom živote neuvedomujeme. Keď sme si to povedali alebo pripomenuli, tak o tom budeme vedieť. Ale ako často si to uvedomíme? Niektorí možno vôbec, iní zriedkavo. Pokiaľ vedome necítite tlkot srdca, tak si chyťte tepnu alebo srdce, aby ste ten jeho tlkot pocítili. Budete vo vnútornej realite. To je niečo, čo dokážeme vnímať. A tiež dokážeme vnímať dych. Väčšina z nás si ho bežne neuvedomuje. Podarí sa nám to vtedy, keď dýchame zle a začneme sa dusiť, alebo dych nestíha naše telo uspokojiť. Vtedy začneme dýchať zhlboka a snažíme sa vydýchať stres a podobne. Ale v bežnom živote nemáme poňatie, že dýchame. Deje sa to automaticky. Tak, už tu máme tlkot srdca a dych. Keďže sme  k tlkotu srdca pridali dych, sleduje sa nám to ťažšie. Nejde o to, uvedomovať si to všetko naraz. Na to naša myseľ nie je ani prirodzene naladená. Je potrebné si ale uvedomovať túto vnútornú realitu čas od času, postupne. Máme srdce, máme dych, ale mrknutie oka, keď sa pozeráme na svet dookola, je tak krátky okamih, že nám náš pohľad nenarušuje. Až keď nám niečo spadne do oka, mrkáme vedome aby sme to z neho dostali von. Ale keď sa nič nedeje, prebieha to samé bez nášho vedomia. Skúste si pevnejšie stisnúť viečka, aby ste si uvedomili, že ich vôbec máte. Uvoľnite ich a zase stisnite a uvoľnite. Teraz to robíte vedome, teraz ste vo vnútornej realite. Do vnútornej reality samozrejme patrí aj trávenie, ktoré čas od času pociťujeme, ale venujeme mu pozornosť keď je nepríjemné, alebo problematické. Inak si ani neuvedomujeme, že tam drvíme potravu, živiny idú do tela a zvyšok von. Rovnako tak, že našim cievnym systémom preteká krv. Čas od času, keď si ľahnete na vankúš alebo na ruku, môžete počuť šumenie vlastnej krvi. Výnimočne. Inak je to skryté aj keď krv preteká cievnym systémom neustále. Predstavte si, aká dlhá rieka to je. Jedna napojená na druhú. Potôčiky, potoky, rieky. Tak si môžeme predstaviť našu krv v cievnom systéme, ktorú bežne nevidíme, ale je súčasťou našej vnútornej reality. Pokiaľ sa niekedy pozriete na ruky a nohy a uvidíte žilu, predstavte si tú krv, ako tade preteká. Je to vaša vnútorná realita. Vo vnútri nášho organizmu sa neustále niečo deje. Niečo nesmierne dôležité, niečo čo nám zaisťuje doslova život a my tomu nevenujeme toľko pozornosti, koľko by sme mali. Život dnes cítime, len keď prechádzame nejakým veľkým stresovým obdobím, alebo robíme nejaký adrenalínový šport. V bežnom živote však pocítiť život ako taký, je nám vzdialené a skryté. Mali by sme sa to naučiť obnoviť, aby naša myseľ bola čistá, aby fungovala správnym spôsobom, aby sa zameriavala na skutočné hodnoty. Nech doslova cítime, čo tie skutočné hodnoty sú. Nech nám to nemusí hovoriť reklama a nemusíme to čítať v časopise. Zamerajme sa na našu vnútornú realitu. To čo sme si popísali, je prejav nášho vnútorného života. Života, ktorý je to najcennejšie, čo existuje a to nehľadiac na to, čo si myslí naša zastretá myseľ. Pamätajte si, že náš život ako taký, je to najcennejšie čo existuje a my ho môžeme cítiť hocikedy, keď sa nám zachce. Cítiť hodnotu života sami v sebe, cez tieto vnútorné prejavy. Realita je samozrejme aj vonkajšia. Všeobecná realita. Môžeme sa teraz na ňu pozrieť vnútorným zrakom. Keď idete do prírody vidíte tam zmeny. Každé ročné obdobie má niečo do seba. Je niečím charakteristické, niečím iné ako to predošlé a iné ako to, čo bude po ňom. Ale uvedomujeme si to? Uvedomujeme si, že keď vidíme rásť trávu, byliny, obilie alebo čokoľvek čo rastie, že sme na tom závislí? Životne závislí? V našej zastretej mysli sú tie hodnoty trochu iné. Máme dojem, že sme závislí na iných veciach. Na peniazoch, na druhých ľuďoch. Každý máme tie hodnoty inak nastavené. Ale aké je to v skutočnosti? Všetci sme závislí na tom, čo sa prediera hlinou smerom von k svetlu. Na obyčajnej rastline, bez ktorej neprežije žiadny človek. To je realita, to je skutočná hodnota. A keď tú rastlinu máme a máme  z nej jedlo,tak doslova odkladáme túto hodnotu a dávame prednosť iným hodnotám.

Vracajte sa k realite. Ak jeden deň nebudeme mať tú bylinu, to jedlo, prežijeme to. Keď ju nebudeme mať týždeň, už budeme minimálne ľahko nervózni. Po troch týždňoch už ale budeme cítiť, že nám ide o život, že sa to nedá dlho vydržať a v tej chvíli sa objavuje realita naplno. Môžem mať všetko, ale bez jedla,vody a vzduchu, už dlho nevydržím. A naraz sa nám ukazujú tie skutočné, reálne hodnoty, od ktorých sme doslova závislí a to v každom veku. Či už sme zamestnaní alebo nie, či sme sami, alebo máme rodinu. Naraz sú tie hodnoty ďaleko jasnejšie. Tie základné vonkajšie hodnoty. Kľudne si zachovajte aj tie ostatné, ale nikdy  nesmiete zabudnúť na tie základné. Bez nich totiž, všetko ostatné stráca na hodnote. Rovnakou vonkajšou hodnotou je aj deň. Nie pondelok, streda alebo víkend. Ale ,,Deň” je hodnota. A pretože sme si dni nejakým spôsobom nazvali a tie názvy sa nám každý týždeň opakujú, začínajú nám splývať. Myseľ je zastretá rôznymi názvami. Vracajme sa k tej prirodzenosti. K tým skutočným hodnotám. Neexistuje žiadny pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota, nedeľa. Existuje len deň za dňom. Deň, ktorý vždy bude iný, než ktorýkoľvek iný deň vášho života. Už len tým, že je to ďalší deň. Je proste iný. A keď príde po tomto dni ďalší deň, tak ten ktorý sme prežili je už preč a nikdy sa nevráti. Aj keby sme názvy opakovali stokrát dookola, tak každý deň je iný, unikátny, neopakovateľný. Každý deň má svoju vnútornú, neskutočnú hodnotu. Ale názvy tých dní, ktoré používame nám zastreli myseľ. Hovoríme si, že keď nevyšla táto sobota, vyjde ďalšia a ukľudníme sa. My by sme mali byť v kľude, ale vnútorne. Nepresviedčať sa, že keď nestihneme niečo v jeden deň, príde druhý deň. Mali by sme si uvedomovať hodnotu každého dňa. Hodnotu, ktorá sa už nikdy nevráti. Pokiaľ tú hodnotu nezoberieme, neuchopíme a neužijeme, mali by sme sa hlboko zamyslieť. Zamyslieť sa nad sebou, nad tým, či žijeme v realite alebo vo svojich predstavách. Malo by to s nami otriasť vnútorne, aby ten ďalší deň, ktorý nastane, bol pre nás skutočnou hodnotou. Užitou hodnotou. Aby sme ho dokázali užiť tak, ako sme toho maximálne schopní. Nemusí to byť úspech. Nemusíme v tom dni nič dosahovať, ale mala by v tom dni byť snaha o niečo. Snaha dáva tým dňom zmysel. Ich hodnotu. A tú hodnotu potom prenáša na nás. Ale pokiaľ tu nie je snaha, je ten deň prázdny. A to nie je správne. Každý prázdny deň je kúsok hmly do nášho života. Do našej mysle. Rovnako tiež realitou je život a umieranie. Tak, ako si občas uvedomujeme život sami  v sebe, keď vnímame vnútornú realitu, tak môžeme vidieť aj život okolo seba. Pulzujúci, v pohybe, plný zvukov, farieb. Môžeme vnímať život ako nekonečnú reťaz pohybov, farieb a vôní, dotykov a všetkého s čím život spájame, ale niekde medzi tým je tiež umieranie. Vyhasnuté farby, odviate vône, zastavenie pohybu. Prečo sa to deje? Realita je taká. Ak chcem žiť, žiť naplno, ak chcem vytvoriť obsah svojmu životu, tak musím na druhej strane niečo strácať. Aby bol obsah naplnený, musí byť pre neho prázdny priestor. Inak sa nenaplní. A tak z jednej strany naplňujeme a z druhej strany sa obsah vylieva, ubúda. A tomu sa medzi ľuďmi hovorí smrť. Smrť je uvoľnenie priestoru pre život. Pre ďalší život, pre ďalšiu šancu, ktorú majú druhí. Preto vidíme okolo seba nielen život, ale aj umieranie. A rovnako aj my raz budeme súčasťou tohto procesu. A niekto  iný bude pozerať, ako budeme umierať. Zaznamená, že tu nie sme. Ten proces však smrťou nekončí, veď to môžeme pozorovať po celý život. Život nekončí, iba mení svoju formu. Z jednej nádoby sa vylieva, aby sa mohol z druhej strany naliať do druhej nádoby. Začíname chápať realitu vonkajšieho života. Realitu kolobehu žitia a umierania, kde každý z nás je na jednej strane v živote a na druhej strane v smrti. A smrť už pre nás neznamená koniec, neznamená prehru, znamená len odpočinok. Nadýchnutie. Doslova sa scvrkneme do vnútorného života, kde budeme vedieť, že žijeme. Ale nebude tu forma/telo/, ktorým by sme sa prejavili. No, skôr či neskôr sa forma objaví. Zrodí sa. A v tej forme bude podobný obsah. Zase to budeme my. V novom živote, v novom kabáte, s novou šancou, s novými možnosťami. Takto vnímame realitu života. Sme dočasnou súčasťou všetkého. To je skutočnosť. To je realita. Realita, ktorá je tu nezávisle na tom, či tomu veríme alebo nie. Ale múdry človek sa prispôsobuje realite, človek hlúpy sa drží svojich vlastných predstáv a proti realite bojuje. Zastretá myseľ je len myseľ nevyladená. Vyladiť ju musíme každý sám. Začíname vo vnútri samého seba a končíme mimo seba. Začíname si vo vnútri uvedomovať skutočný život a hodnoty a tie potom prenášame do vonkajšieho života. To, čo sme si povedali sú len záchytné body, aby myseľ nebola zastretá po celý život. Aby sa neutopila v hmle ilúzii a predstáv, ale naopak, aby sa prejavila v živote ako jasné svetlo. Ako ostrá pozornosť, ktorá si uvedomuje skutočné hodnoty a celý život za tými hodnotami ide. Pokiaľ dokážeme myseľ odpútať od zastretia a hmly, ktorá jej bráni v prehliadnutí, život bude na našej strane. Nebudeme vnímať to špatné čo sa nám deje ako zlo. Budeme to vnímať ako skúšku. Skúšku, ktorá nám má ukázať či dokážeme žiť hodnotný skutočný život, alebo sa budeme utápať vo svojich predstavách a ilúziách. Nadýchnite sa a vydýchnite. S nádychom musíte cítiť aj príliv života. Musíte ho cítiť až v končekoch prstov. Pozvoľna, pomaly, ale poriadne zhlboka sa nadýchnite. Vychutnajte si život v nádychu. Nebojte sa toho. A stisnite si ruky v päsť, nech cítite silu života, ktorú v sebe máte a uvoľnite. A znova stisnite a uvoľnite. Kedykoľvek budete chcieť, môžete precítiť silu života. Kedykoľvek. Pretože v tom stisku je reálny život. Nečakajte to v psychickom stave, že to príde zvonka. Život je v nás, vo vnútri. Ak ho chcete cítiť, musíte ho cítiť vo vnútri samého seba, nehľadiac na to, čo sa deje okolo. Niekedy máme dojem, že situácie alebo ľudia nás doslova vysávajú z energie. Vtedy sa zhlboka nadýchnite a stisnite ruky v päsť. Je to ilúzia. Len  naša predstava. V skutočnosti tu je sila života. Je tu stále s nami, len naša pozornosť sa nechala strhnúť. Nechala sa zastrieť hmlou. Hmla nás obalila a objavila sa predstava, že nás môže niekto vysať a môže nám zobrať energiu. Ale aká je skutočnosť? Držíte ju predsa vo svojich dlaniach a vo svojich pästiach. Je to vaša päsť. Máte ju a preto máte na to, to všetko zvládnuť. To všetko, čo sa dotýka vás. To všetko, čo vás ubíja. A to všetko zvládnete.